Ukrajinský analytik Denys Popovič sa domnieva, že Rusi sa chcú uchytiť v oboch mestách do začiatku zimy. (Marker.sk)
Americký prezident Donald Trump v utorok o pripravovanom samite v maďarskej Budapešti vyhlásil, že nechce „zbytočné stretnutie“ so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a označil ho za stratu času.
Približne v rovnakom čase agentúra Bloomberg informovala, že Európania pripravujú 12-bodový plán zameraný na ukončenie vojny na Ukrajine. Okrem iného ním chcú Moskvu donútiť platiť za obnovu Ukrajiny, v opačnom prípade vraj stratí 300 miliárd dolárov zo zmrazených aktív.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj krátko nato v Bruseli pred samitom Európskej rady v Bruseli opätovne odmietol akékoľvek územné ústupky a apeloval na zvýšenie tlaku na Rusko.
Ako ilustrujú tieto tri správy, vystupovanie Spojených štátov, Európskej únie aj Ukrajiny naďalej vychádza z predpokladu, že Kyjev je ten, kto môže určovať pravidlá a tempo hry.
Prichádzajú však v čase, v ktorom sa nožnice medzi predstavami formovanými za kancelárskymi stolmi politikov a situáciou v zákopoch na fronte roztvárajú azda najviac v tomto roku.
Podľa niektorých ukrajinských vojakov, akým je napríklad podplukovník Andrij Djačenko, sa totiž celá frontová línia v rozhodujúcej Doneckej oblasti premenila na „súvislé bojisko“ a „intenzita bojov je maximálna“.
Až na niektoré ojedinelé mechanizované útoky sa však do bojov už dlhšiu dobu zapájajú najmä pešie skupiny zložené prevažne z dvoch či troch mužov a bezpilotné lietadlá.
Podstatné je ale to, ktorá strana je v ťažení úspešnejšia: tá útočiaca. Podľa máp ukrajinskej monitorovacej skupiny Deep State Rusi dokonca nie sú ďaleko od úspechov, ktoré by mohli byť za dlhé obdobie bezprecedentné.
Postup v Dnepropetrovskej oblasti
Začnime tým najmenej podstatným. Jednotky Kremľa ďalej navyšujú územné zisky v Dnepropetrovskej oblasti, v ktorej ešte v auguste tohto roka nekontrolovali žiadne územie. Po nových úderoch v okolí obce Verbove sa prebili až do hĺbky zhruba 15 kilometrov za administratívne hranice.
Ešte 9. júna tohto roka hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že cieľom ofenzívy do tohto nového regiónu je vytvorenie „nárazníkovej zóny“ na ukrajinskom území.
Útoky a bombardovania infraštruktúry v tejto oblasti tiež môžu oslabiť logistiku, zásoby alebo presun ukrajinských síl, čo umožňuje Rusku získať výhodnejšiu pozíciu.