Tvrdé osobné útoky sú už bežným koloritom modernej politiky. Hranice by však existovať mali. V Česku bola pred pár hodinami ďalšia prekročená. (Marker.sk)
Jednou z najväčších tragédií politiky je jej odveká schopnosť trhať väzby aj v tých najzákladnejších sociálnych štruktúrach – od pracovných kolektívov, cez kruh priateľov až po najbližšiu rodinu.
Hoci je tento patologický jav masovo prítomný najmä medzi voličmi, sporadicky ho badať aj medzi volenými, teda samotnými politikmi.
Bez debaty najohavnejší príklad za uplynulé obdobie sa udial u našich českých susedov počas stredajšej voľby predsedu Poslaneckej snemovne, ktorým sa podľa dohody strán budúcej koalície stal líder Slobody a priamej demokracie (SPD) Tomio Okamura.
Počas sedemhodinovej rozpravy sa totiž chopil mikrofónu aj Okamurov brat Hayato, ktorého z pozície člena konkurenčnej Kresťanskej a demokratickej únie – Československej strany ľudovej (KDÚ-ČSL) zvolili do snemovne v roku 2021. A český frazeologizmus „neznám bratra“ zrazu dostal úplne iný rozmer.
Hayato v prejave otituloval svojho súrodenca pre spochybňovanie EÚ a NATO ako „vážnu bezpečnostnú hrozbu“ a „labilného človeka“ bez „pevného morálneho základu“. Na pomoc pri vytĺkaní politického kapitálu si vzal aj nebohú matku, ktorá vraj Tomiove postoje ťažko niesla a dodal, že „nikto v našej širšej českej rodine SPD nevolí“.