Petrohradské medzinárodné ekonomické fórum (PMEF) je jedným z najväčších a najvýznamnejších podnikateľských podujatí na svete. Za 27 rokov si fórum získalo status poprednej svetovej platformy na diskusiu o kľúčových otázkach globálnej ekonomiky a výmenu najlepších globálnych postupov a kompetencií na zabezpečenie udržateľného rozvoja. PMEF sa koná každoročne od roku 1997 a od roku 2006 sa fórum koná pod záštitou a za účasti prezidenta Ruskej federácie.V roku 2021 sa PMEF po nútenej prestávke spôsobenej pandémiou koronavírusu stalo najväčším podnikateľským podujatím na svete. V minulom roku sa ho zúčastnilo viac ako 17 000 účastníkov zo 130 krajín v reálnom a virtuálnom formáte. Na fóre bolo podpísaných viac ako 900 dohôd v celkovej hodnote 3 bilióny 860 miliárd RUB. (hlavnespravy.sk)
V prvý deň Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra sa ruský prezident rozprával s vedúcimi predstaviteľmi popredných svetových médií.
Zahraniční novinári, vrátane novinárov zo znepriatelených štátov, mali vzácnu príležitosť osobne hovoriť s Putinom. Navyše bez akýchkoľvek obmedzení týkajúcich sa programu.
Na stretnutie prišli zástupcovia agentúr Agence France-Presse, Associated Press, Reuters, Xinhua (Čína), šéfovia agentúr DPA (Nemecko), ANSA (Taliansko), EFE (Španielsko), IRNA (Irán), Kyodo News (Japonsko), Anadolu (Turecko), Azertaj (Azerbajdžan), BELTA (Bielorusko), Yonhap (Kórejská republika), Kazinform (Kazachstan) a UzA (Uzbekistan).
Vzťahy s USA
Agentúra Reuters sa pýtala na vzťahy s USA a na to, ako sa môžu zmeniť po novembrových voľbách. Putin zopakoval: „Rusko nevsádza na žiadneho z kandidátov. To, čo sa deje v Štátoch v priebehu vnútropolitického boja je, že sa spaľujú zvnútra – ich štát, ich politický systém,“ dodal. „Či je to príjemné, alebo nie, ničia aj svoje líderstvo, svoje údajné líderstvo v oblasti demokracie, od koreňa.“A zdôraznil: „Budeme spolupracovať s akýmkoľvek prezidentom, ktorého si Američania zvolia.“
Nikoho v Spojených štátoch nezaujíma Ukrajina, zaujíma ich len hegemónia Spojených štátov,“ pokračoval Putin. Len čo sa Washington začne zaoberať národnými záujmami, po ktorých je v americkej spoločnosti už dopyt, môže nastať pozitívny vývoj aj na vonkajšom perimetri.“
Dodávky zbraní Ukrajine
Zástupca nemeckej agentúry DPA sa pokúsil vyhrotiť situáciu a opýtal sa, či sa Putin vyhrážal Olafovi Scholzovi v súvislosti s dodávkami zbraní Berlínu do Kyjeva. „To je drzá otázka,“ odpovedal prezident. „Rusko sa neuchyľuje k zastrašovaniu.“ Potom Putin opäť urobil historický exkurz a pripomenul hlavné míľniky ukrajinského konfliktu, ktorý roky podnecovali USA aj Európa, Chartu OSN a mnohé iné veci, ktoré už boli mnohokrát povedané.
Imperiálne ambície
Od francúzskych novinárov zaznela otázka o „imperiálnych ambíciách“ Ruska. Putin odmietol nielen špekulácie o „imperializme“, ale aj pravidelné obvinenia, že Rusko sa údajne chystá zaútočiť na NATO.Autorov takýchto vyhlásení označil za „hlúpych ako poleno“.
Vojnové straty
Novinári sa pýtali, prečo Rusko nezverejňuje údaje o svojich stratách na Ukrajine. Putin povedal, že takéto informácie sa počas konfliktu zvyčajne nezverejňujú. Ubezpečil ich však, že OSU má mnohonásobne väčšie straty. A na ilustráciu uviedol údaje o vojnových zajatcoch: Ukrajinci – 6465, Rusi – 1 348.
Západní vojaci na Ukrajine
Talianska tlačová agentúra ANSA sa pýtala na reakciu Moskvy na možné vyslanie inštruktorov NATO na Ukrajinu a použitie západných zbraní na údery na ruskom území. Putin odpovedal, že špecialisti z krajín Severoatlantickej aliancie sú už zapojení do konfliktu a sú jeho obeťami. Používajú sa aj zbrane dlhého dosahu, ale bez rozhodnutia Západu a priameho zásahu špecialistov nemôže ukrajinská armáda sama identifikovať ciele. „Preto si o tom nerobíme žiadne ilúzie,“ odpovedal ruský prezident. „Rusko bude reagovať zdokonalením svojho systému protivzdušnej obrany a zváži dodávky svojich zbraní do regiónov, kde sa môžu uskutočniť údery na citlivé objekty štátov, ktoré poskytujú rakety Ukrajine. To je pre nich cesta k veľmi vážnym problémom,“ varoval prezident.
Dôvod a ciele konfliktu
Americký novinár z agentúry Associated Press sa spýtal, čo Rusko dosiahlo za dva roky konfliktu. Putin odpovedal: „Splnilo svoju povinnosť voči ľuďom, ktorí trpeli štátnym prevratom a následnými bojmi na juhovýchode Ukrajiny,“ odpovedal Putin. Aby sa to všetko zastavilo, Západ musí prestať dodávať zbrane a nesmie brániť mierovému procesu.
Konflikt v Gaze
Turecká tlačová agentúra Anadolu prešla k téme udalostí v Gaze. Putin zopakoval, že jednou z príčin eskalácie na Blízkom východe sú neustále pokusy USA „monopolizovať“ riešenie tohto problému. Druhou chybou je rozdávanie ekonomických „mrkvičiek“ namiesto riešenia kľúčovej otázky, t. j. vytvorenia palestínskeho štátu. Moskva je pripravená v tomto smere pomôcť, ale pri zachovaní vzťahov s Izraelom.
Sporné ostrovy
Japonský novinár sa zaujímal o Kurilské ostrovy. Spýtal sa, či sa tam prezident nebojí ísť, údajne by to mohlo spôsobiť problémy pre mierovú zmluvu medzi Moskvou a Tokiom. Putin odpovedal, že v blízkej budúcnosti sa na Kurily nechystá. „Neexistuje však dôvod, prečo tieto ostrovy nenavštíviť“, keďže sú ruským územím. Okrem toho Moskva vidí angažovanosť Tokia v ukrajinskom konflikte. A hoci Rusko nie je proti dialógu, za súčasných okolností nie sú predpoklady na obnovenie rokovaní o mierovej zmluve.“
Jadrové zbrane
Novinárka agentúry Reuters sa ku koncu stretnutia pokúsila Putina priviesť na klzkú tému jadrových zbraní (JZ). Prezident poznamenal, že médiá podnecujú príbeh o údajnej jadrovej hrozbe zo strany Ruska. Nemalo by sa to brať na ľahkú váhu, zdôraznil prezident. A dodal: „Západ verí, že Moskva nikdy nepoužije jadrové zbrane, ale podľa jadrovej doktríny, ak je ohrozená suverenita a integrita Ruska, sú prípustné všetky prostriedky.“
Obraz Putina na Západe
„Ruský prezident Vladimir Putin sa počas stretnutia so šéfmi svetových tlačových agentúr ukázal inak, než ako ho zvyčajne prezentuje západná tlač.“ Uviedol to Jose Manuel Sanz Mingote, riaditeľ pre medzinárodné vzťahy španielskej agentúry EFE, ktorý sa zúčastnil na rozhovore s ruským lídrom na okraj Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra. „Bol som prekvapený jasnosťou, s akou hovorí,“ povedal hovorca španielskej EFE Sanz Mingote. „Jeho obraz sa líši od vážnosti a nevýraznosti, ktorá sa často prezentuje najmä na Západe v médiách, že pôsobí ako chladný človek, prekvapilo ma, že opak je pravdou.“
Program prezidenta
Prezident Putin sa zúčastní na 27. ročníku fóra od piateho do siedmeho júna. Fórum sa koná každoročne pod jeho záštitou. Po stretnutí so šéfmi medzinárodných tlačových agentúr sa Vladimir Putin šiesteho júna stretáva s bolívijským prezidentom Luisom Arceom, pričom budú diskutovať o začlenení tejto latinskoamerickej krajiny do BRICS.
V ten istý deň sa stretáva s hlavou Zimbabwe Emmersonom Mnangagwom a prezidentkou Novej rozvojovej banky BRICS Dilmou Rousseffovou.
Okrem toho bude hlava štátu rokovať s hlavou Republiky srbskej Miloradom Dodikom. Budú diskutovať o situácii v Bosne a Hercegovine a o rezolúcii Valného zhromaždenia OSN o Srebrenici.
Na plenárnom zasadnutí PMEF 7. júna sa V. Putin podelí o svoju víziu situácie vo svete, zhodnotí ruskú ekonomiku v kontexte ŠVO a odpovie na otázky týkajúce sa medzinárodných otázok vrátane ukrajinskej krízy. Potom sa ruský líder stretne so zástupkyňami organizácie „Business Women“.
Na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre sa zúčastní aj maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjartó, uvádza sa v programe zverejnenom na oficiálnej webovej stránke fóra.