Svetové ceny ropy naďalej klesajú v súvislosti s clami zavedenými Trumpom, čo vyvolalo obavy z poklesu svetového hospodárstva. Okrem toho sa skupina producentov OPEC+ zaviazala, že na budúci mesiac zvýši ťažbu. (hlavnespravy.sk)
Klesajú aj ceny ruskej ropy Urals. Podľa agentúry Argus Media v piatok klesli v baltskom prístave Primorsk na 52,76 USD. Agentúra Bloomberg dnes písala o poklese ceny na 50 USD za barel.
Príjmy ruského rozpočtu boli pritom vypočítané na základe ceny ropy 70 USD za barel.
To, samozrejme, spôsobí ruským úradom problémy pri napĺňaní rozpočtu, z ktorého sa okrem iného financuje aj vojna na Ukrajine.
Dynamika ceny ropy už vyvolala v Kyjeve nadšenie.
„Čím nižšie budú ceny ropy, tým menej peňazí budú mať Rusi na vojnu,“ napísal Andrij Jermak.
Čo však klesajúca cena ropy skutočne znamená pre schopnosť Ruskej federácie viesť vojnu?
Určite to, že v ruskom rozpočte bude podstatne menej peňazí. Tento faktor sa však stane kritickým len vtedy, ak nízke ceny budú trvať dlhší čas. Ak sa zvýšia za mesiac alebo dva, Rusku to nespôsobí výrazné problémy. Ceny môžu vzrásť z mnohých dôvodov. Jednak v dôsledku „odrazu“ svetových trhov od dna v dôsledku niektorých pozitívnych správ o dohodách o ukončení globálnej obchodnej vojny, jednak v dôsledku politických faktorov – napríklad ak USA zaútočia na Irán.
Okrem toho má Ruská federácia vždy v zálohe taký nástroj na naplnenie rozpočtu, ako je devalvácia rubľa, aby pri nižšej svetovej cene ropy dostala za ňu v rubľoch toľko, koľko je rozpočtované v rozpočte.
Napokon, paradoxne, pokles cien vyňal ruskú ropu zo sankcií G7, ktoré, ako viete, stanovili cenový strop pre ruskú ropu na 60 USD za barel. Pod touto hodnotou môžu Rusi predávať ropu bez akýchkoľvek obmedzení do tých krajín, ktoré nezaviedli zákaz jej nákupu.
A bez toho, aby využívali služby svojej tieňovej flotily, voči ktorej Západ sprísňuje sankcie.
A to Rusku do istej miery kompenzuje problémy s nízkymi cenami tým, že zvyšuje a uľahčuje predaj, ako aj súvisiace náklady.
Je pravda, že Washington ústami Trumpa a ministra zahraničných vecí Rubia hrozí zavedením sekundárnych sankcií voči tým krajinám, ktoré nakupujú ruskú ropu, ak Moskva nebude súhlasiť s prímerím na Ukrajine. V Kongrese už bol zaregistrovaný návrh zákona, ktorý by na krajiny, ktoré nakupujú ruskú ropu, uvalil 500-percentné clo.
Stále však nie je jasné, či sú Američania pripravení k takémuto kroku reálne pristúpiť, a ak áno, či na takéto hrozby zareaguje napríklad Čína, ktorej tovar už teraz podlieha obrovským americkým clám, kvôli ktorým Peking v súčasnosti vstupuje do plnohodnotnej obchodnej vojny so Spojenými štátmi.
Záver: Pokles cien ropy bude mať kritický vplyv na ruský rozpočet len vtedy, ak bude trvať niekoľko mesiacov alebo dlhšie. Aj v takom prípade majú ruské úrady veľa pák, ako zabrániť kolapsu rozpočtovej situácie a udržať vojenské výdavky na súčasnej úrovni (devalvácia rubľa atď.).
Nízka cena ropy však, samozrejme, vytvára pre Moskvu súbor nových problémov a pridáva argumenty tým silám v Ruskej federácii, ktoré sa domnievajú, že je v záujme Ruska čo najskôr ukončiť vojnu na Ukrajine jej zastavením na frontovej línii a dosiahnuť určité kompromisné dohody s USA a Ukrajinou. Ďalšou otázkou je, že samotná cena ropy nemusí Kremeľ k tomuto postoju dotlačiť. V spojení s inými faktormi (napríklad s prísľubom USA zrušiť sankcie alebo hrozbami ich sprísnenia) však môže zvýšiť šance Moskvy na súhlas s prímerím.
V každom prípade je lepšie vstúpiť do rastúcich turbulencií vo svete bez toho, aby sme boli v stave vyčerpávajúcej vojny.