Nech mi je odpustené, ale Európa mi občas pripadá ako stará pani, ktorá si už nedovidí ani cez okuliare na koniec nosa. Občas jej tie okuliare spadnú alebo sa zahmlia a potom tak vyzerajú aj jej rozhodnutia. (noveslovo.eu)
Jedno sa jej však nedá uprieť: napriek svojmu veku je to parádnica, rada sa predvádza luxusným oblečením a natiera sa všelijakými púdrami, aby zakryla svoj vek. Dôkazom toho je aj nedávne jej rozhodnutie zrušiť sankcie voči Ruskej federácie na dovoz sobolích kožušín do našich končín. Akoby nebolo nič dôležitejšie, čo nás v súčasnosti najviac trápi – energie, migrácia a pod. Ale zostaňme chvíľu pri tých kožušinách zo soboľa.
Soboľ je roztomilé zvieratko, ktoré pobehuje v ihličnatých lesoch po zľadovatených plochách v ďalekom Rusku, ničí hlodavce, ale jeho nešťastím je, že má nádhernú srsť, lesklú ako satén na slnku. Právom sa považuje jeho kožušina za najluxusnejší, ale aj najdrahší odev na svete, robia sa z neho krátke i dlhé kožuchy, ktorých cena sa na trhu pohybuje aj v desiatkach tisíc eur. Prečo nedopriať takýto luxus aj naším ženičkám, povedala si stará pani a zrušila sankcie na vývoz tejto komodity z nepriateľského Ruska. No čo už. Nebudeme mať v zime v domácnostiach na vykurovanie, budeme sa zohrievať v sobolích kožuchoch. Tí, čo na to nemajú, nech sa zaodejú do svetrov, hubertusov alebo prešivákov.