Ursula von der Leyenová a jej Komisia prežili hlasovanie o vyslovení nedôvery. Podržali ju aj slovenskí europoslanci – Miriam Lexmann (KDH) z najsilnejšej europarlamentnej frakcie Európska ľudová strana (EPP), rovnako ako europoslanci z PS – Ľudovít Ódor, Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Michal Wiezik a Lucia Yar (Renew Europe/RE). (noveslovo.eu)
Hlavným dôvodom snahy o odvolanie boli obvinenia z netransparentného konania predsedníčky EK počas pandémie covidu-19, a to najmä v prípade utajovaných rokovaní o miliardových nákupoch vakcín. Podporovatelia Leyenovej tvrdili, že ak by hlasovanie prehrala, ona a celá Komisia by museli odstúpiť, čo by údajne uvrhlo EÚ do chaosu. Argumentovali tiež tým, že nechcú nahrávať krajne pravicovým silám. Sama Ursula von der Leyenová v svojom vystúpení v EP odmietla akékoľvek obvinenia: „Nazvime to pravým menom – je to jednoducho lož,“ tvrdila europoslancom. Svojich kritikov obvinila z konšpirátorstva, antivaxerstva aj proruských postojov.
Máme tu ale dve protichodné „pravdy“ z jedného košiara. Europoslankyňa M. Lexmann z frakcie EPP v súvislosti s kauzou Pfizergate uvádza: „Bolo nám umožnené nahliadnuť do zmluvy bez toho, aby sme si ju fotili. Skoro celá zmluva však bola vyčiernená a nevedeli sme z nej vyčítať prakticky nič. Vo vzduchu stále visí podozrenie o možnom navýšení sumy medzi Európskou komisiou a Pfizerom cez SMS-ky, ktoré si predsedníčka EK vymieňala so šéfom farmafirmy. Zo zmluvy sa to však nedá odčítať ani skontrolovať, preto to nevieme dokázať. Práve preto sú kľúčové SMS-ky, ktoré by mala šéfka eurokomisie zverejniť, alebo ich aspoň poskytnúť vyšetrovateľom.“ O tom istom ale predsedníčka EK Leyenová, ktorá je nominantkou EPP, hovorí, že je to „jednoducho lož“! Je zrejmé, že tu niekto klame, ale od verejnosti sa chce, aby túto politiku, kde sa ani v jednej frakcii nedokážu dohodnúť, považovala za dôveryhodnú.
Riešenie pandémie covid-19 bolo skutočne náročné. EÚ obstarala vakcíny údajne v hodnote 35 miliárd eur a spôsob ich obstarania vyvolával pochybnosti. Už v septembri 2021 bol problém netransparentnosti tohto nákupu predložený európskej ombudsmanke Emily O’Reillyovej, ktorá v júli 2022 dospela k záveru, že zo strany Komisie išlo o „nesprávny úradný postup“ a vyzvala na opätovné vyhľadávanie a zverejnenie textov. Ombudsmanka má ale len odporúčacie právomoci a Komisia na jej výzvu nereagovala. Keď O’Reillyová počiatkom tohto roka končila vo svojej funkcii, v podcaste EU Confidential pre portál Politico uviedla, že na najvyšších miestach Európskej komisie vládne moc a netransparentnosť a časom sa kultúra nikým nevolených členov kabinetu Ursuly von der Leyenovej len zhoršovala.
Zmluve sa venoval aj európsky dvor audítorov, ktorý v septembri 2022 uviedol, že je to najväčšia zmluva, akú kedy EÚ podpísala a že zavedený postup nebol dodržaný. Namiesto toho von der Leyenová sama viedla rokovania a Komisia odmietla poskytnúť záznamy z diskusií so spoločnosťou Pfizer či už vo forme zápisníc, mien konzultovaných expertov, dohodnutých podmienok alebo iných dôkazov.
V júli 2024 všeobecný súd Európskej únie konštatoval, že EK v zmluvách o nákupe vakcín nezákonne zatajila niektoré podrobnosti a neumožnila verejnosti dostatočný prístup k informáciám.
Poslednú facku v tomto smere dostala Leyenová a v podstate celá Komisia v máji tohto roka, keď Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že Európska komisia pochybila, keď odmietla zverejniť SMS správy medzi predsedníčkou eurokomisie Ursulou von der Leyenovou a šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom.
Stručne povedané, návrh na jej odvolanie nie je ničím nepodloženým nápadom radikálnej pravice, konšpirátorov a podobne, ale vyústením dlhodobej neochoty riešiť tento problém. Keby totiž Ursula von der Leyenová zrozumiteľne vysvetlila pochybnosti a keby sa to nepodarilo, tak by odstúpila – žiadne hlasovanie by sa neuskutočnilo. Keby tie „megamozgy“ v EP a EK skutočne rozmýšľali, tak by im malo byť zrejmé, že nič neposilňuje odpor proti ich politike a v konečnom dôsledku aj proti EÚ väčšmi, ako práve ich farizejská politika. Problém je len vtedy, keď ho má protivník, keď sa to týka „nás“, tak sa strčí hlava do piesku. Pochybnosti o postupe šéfky Komisie sú staré už niekoľko rokov. A keďže ani koalícia poslancov v EP, ktorá Leyenovú poslala do kresla, ju nedokázala prinútiť, aby sa k problému postavila čelom, tak poslanci len ukázali svoje skutočné miesto v európskej politike: robiť krovie pre mocenské rozhodnutia, ktoré sa robia v pozadí!
Nie extrémisti, ale európske orgány už roky poukazujú na nejasnosti a žiadajú vysvetlenie. Šéfka Komisie to ignorovala a teraz v EP odpovedala, tak ako odpovedala a väčšina europoslancov ju v tom podporila. Práve v tom je ten zásadný problém. Času bolo dosť, ale nič sa nestalo. Tak sa opakujú výhovorky na extrémistov, Putina, naši europoslanci do toho zamontujú aj Fica. Vôbec im ale nedochádza, že nie je „hodnotovo“ dosť dobre možné pohoršovať sa nad Ficovými „miliónovými“ kauzami a tváriť sa, že „miliardová“ kauza Leyenovej neexistuje. Existuje to i to a tento účelový prístup u mnohých ľudí len potvrdzuje názor, že politika je špinavá a všetci v nej sú rovnakí. Takže keď sa po tomto hlasovaní posilnia strany ako Republika u nás, alebo AfD v Nemecku, tak za to nemôže Putin a jeho propaganda, ale reálna politika mainstreamových strán, ktorých neskutočné pokrytectvo vyvoláva u ľudí odpor.
Európsku úniu poškodzuje práve dlhodobá neochota vládnucich síl riešiť tento problém. V tom je podstata. Problém nie je v snahe odvolať Leyenovú. Problém je v samej podstate systému, ktorý toto jej problematické správanie umožnil a keď sa to prevalilo, tak sa s tým nedokázal vyrovnať. Zvolený postup Ursuly von der Leyenovej totiž jednoznačne ukazuje, že jej nejde o osud Európskej únie, ale o jej osud v Európskej únii a je tu aj silný mocenský záujem v pozadí, ktorý ju podporuje bez ohľadu na realitu.
A tomuto niektorí naši europoslanci asistujú a ešte sa aj tvária, že ide o nejaké hodnoty. Napriek všetkým sladkým rečiam aj toto hlasovanie ukázalo, že najväčšou hodnotou v politike je záujem. Tu je oprávnená otázka, čie a aké záujmy Leyenová reprezentuje a či si podporujúci europoslanci skutočne neuvedomujú, že sú len komparzom v mocenských hrách.
No a čerešničkou na torte je postoj europoslanca Zdechovského, ktorý ako zanietený bojovník proti korupcii a za transparentnosť šéfku eurokomisie, samozrejme, tiež podporil.