Máme za sebou demokratické voľby, ale pre niektorých údajných „demokratov“ sú jej výsledky vlastne ohrozením demokracie. A to preto, že voľby nedopadli podľa ich želaní a ich politické názory sa nepresadili. (noveslovo.eu)
Príčinou je podľa nich najmä to, že ľudia sú „sedliaci“, „spodina“ a „debili“, ako to v Sme napísal Samo Marec: „… a prvý Slovák si povedal kašľať na to, budem navždy voliť ako debil. Pretože, nemýľme sa, presne taký je záver: sú to debili. Na rozdiel od nás, ktorí debili, pochopiteľne, nie sme. No a keďže sú to takpovediac debili, tak sa s tým zároveň aj nedá nič robiť, len hovoriť, že sú debili.“ Takže takto uvažuje ten pravý slovenský „demokrat“ a takzvané seriózne mienkotvorné médium prezentuje tieto urážky na verejnosti. Podobne dehonestujúco sa ale o svojich spoluobčanoch, ktorí nevolia podľa ich predstáv, vyjadrujú aj mnohé ďalšie „osobnosti“, ako napríklad Šimečka starší, Magda Vášáryová atď.
Majú na to právo, ale nemali by sa hrať na demokratov, pretože ich názory tomu nezodpovedajú. Zabúdajú na to, že podstatou demokracie, jej silou, ale aj slabinou je práve to, že aj tí sedliaci, spodina a podľa nich debili, majú rovnako hodnotný hlas ako tí, ktorí sa prezentujú ako tá múdra a zorientovaná elita. Takto to je a pokiaľ to niekomu vadí, nesúhlasí s tým a dáva najavo, že sú tu občania prvej a druhej kategórie (podľa toho koho volia), tak nie je dôvod, aby sa považoval na demokrata. Ponímanie demokracie zo strany týchto samozvaných elít sa zúžilo na snahu o presadenie len ich názoru, ich videnia sveta a všetko ostatné je nielen odmietané, ale aj povýšenecky označované za druhoradé, menej hodnotné. Ich motto by tak mohlo znieť „demokracia je vtedy, keď to je po našom“.
To, v čo oni skutočne veria, je akási meritokracia karpatského typu. Meritokracia je vláda osôb zvolených na základe ich osobných zásluh a schopností, vláda najschopnejších jedincov. Špecifickosť ich ponímania meritokracie je ale v tom, že ich „osobné zásluhy“ a „schopnosti“ si prisudzujú len oni sami, respektíve o tom rozhoduje len ich bublina. A to je ten náš slovenský, osobitý, „karpatský“ typ.
Keď minulý týždeň mladá kandidátka za PS udivila aj pobavila tým, že nevedela, kedy vznikla ČSR a kto bol na jej čele, malo to z pohľadu tohto elitárskeho ponímania demokracie svoju logiku. Keby totiž poznala Masaryka, mohla by naraziť aj na niektoré jeho nevhodné myšlienky. Napríklad, že „Nejhlubší argument pro demokracii je víra v člověka. Demokracie je názor na život, spočívá na důvěře v lidi, v lidskost a v lidství… Demokracie, to je hovor mezi rovnými, přemýšlení svobodných občanů před celou veřejností.“ On ten provokatér Masaryk veril aj v tohto sedliaka, považoval ho za sebe rovného a neoznačoval inak zmýšľajúcich ľudí za debilov! Naši demokratickí elitári si svoje ponímanie demokracie žiadnym Masarykom kaziť nedajú. Pre nich sú demokratmi len oni a basta. A kto nesúhlasí, je debil!