Ľudia, ktorým bola Gaza ukradnutá, sa pri Iráne stávajú veľkými humanistami. Dôvodom je geopolitika. (Marker.sk)
Irán je v pohybe, ale veci môžu byť ešte horšie ako dnes. Žiaľ, tak ako nedávno v Sýrii, aj tu platí, že dve tvrdenia proti sebe stojacich táborov môžu byť pravdivé zároveň. Protesty v Iráne sú autentickým prejavom nespokojnosti s odpudivým islamistickým režimom, ktorý nedokáže zabezpečiť základné životné potreby. Zároveň sú podporované alebo využívané zahraničnými silami, ktoré sledujú úplne iné ciele, než sú blaho a sloboda obyvateľov Iránu. Svet je dnes plný cynizmu, v Iráne dvojnásobne.
Pri prvom tvrdení sa oplatí spomenúť, že súčasná vlna odporu k vláde vypukla koncom decembra po tom, ako obchodníci v Teheráne zorganizovali protest proti rastúcim cenám a pádu iránskej meny rial. Napriek rozsiahlym sankciám Západu má Irán dobré predpoklady ich dopady vstrebať. Je to obrovská 92-miliónová krajina, ktorá je energeticky sebestačná a so svojou vysokou mierou prírodnej diverzity má potenciál dosiahnuť aj potravinovú sebestačnosť.
To, že životná krajina trpí nielen pre sankcie, ale aj pre zlé a nekompetentné spravovanie štátu, ukázala koncoročná kríza, počas ktorej Teheránu začala akútne dochádzať voda. Situácia sa vyhrotila natoľko, že prezident Masúd Pezeškján povedal, že hlavné mesto Iránu musí byť presťahované, pretože krajina „už nemá na výber“.
V Iráne sa už celé dni konajú masívne opozičné protesty, najnovšie aj demonštrácie podporujúce režim.
Mapka protestov proti režimu ukazuje, ako ich intenzita postupne narástla. Režimu nepomohlo ani to, že vypli internet, nefungovalo dokonca ani telefonické spojenie.