Dňa 27. júna si Tadžikistan štátnym sviatkom – Dňom výročia národného zmierenia – pripomenul, že 27. júna 1997 bola podpísaná Všeobecná dohoda o nastolení mieru a národnej dohody v Tadžikistane (Общее соглашение об установлении мира и национального согласия в Таджикистане), ktorou sa ukončila päťročná bratovražedná občianska vojna v krajine[1]. (noveslovo.eu)
Dokument podpísal v nádhernej Georgijevskej sále moskovského Kremľa prezident Tadžikistanu Emomali Šaripovič Rachmon (vtedy Rachmonov) a predstaviteľ Zjednotenej opozície Tadžikistanu Said Abdulla Nuri a špeciálny predstaviteľ generálneho tajomníka OSN Gerd Dietrich Merrem.
Podpisu sa zúčastnil prezident Ruskej federácie Boris Nikolajevič Jeľcin a taktiež predseda vlády Viktor Stepanovič Černomyrdin a ďalší.
Svetlo na konci tunela
Zavŕšil sa tak komplikovaný proces na ceste k mieru v Tadžikistane. Celkom sa konalo osem kôl rokovaní oficiálnych delegácii, šesť stretnutí na vysokej úrovni a niekoľko konzultácii v rôznych častiach sveta, pričom na procese aktívne participovali mnohé krajiny: Irán (Teherán, Mashad), Ruská federácia (Moskva), stredoázijskí partneri – Kazachstan (Alma-Ata), Kirgizsko (Biškek), Turkménsko (Ašchabad), ale aj Uzbekistan (Taškent). Taktiež Afganistan (Kábul, Hosdeš) a Pakistan (Islamabad)[2].
Treba ešte pripomenúť, že proces sa realizoval pod patronátom Organizácie Spojených národov. Tento široký formát sa v tej dobe stal príkladom (a skvelou kapitolou v dejinách mierovej diplomacie), ako regionálne a medzinárodné sily sú schopné koordinovane prispieť k nastoleniu reálneho mieru.