V Astane, hlavnom meste Kazachstanu, v priestoroch x-hviezdičkového hotela The Ritz-Carlton sa 10. júna 2026 uskutočnilo nové kolo rokovaní medzi Spojenými štátmi a krajinami Strednej Ázie vo formáte Stredná Ázia + Spojené štáty (C5+1) o kritických mineráloch, na ktoré je Stredná Ázia pomerne bohatá. Najmä Kazachstan, ale aj Tadžikistan, Kirgizsko a Uzbekistan. A Turkménsko má tento relatívny nedostatok vykompenzovaný zemným plynom. (noveslovo.eu)
V Astane boli zastúpené všetky krajiny Strednej Ázie – Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan na zodpovedajúcej expertno-politickej úrovni.
Súčasťou programu boli stretnutia o geologickom prieskume, geodézii a mapovaní, ťažbe a spracovaní, ako aj o globálnych hodnotových a dodávateľských reťazcoch, po ktorých nasledovali podujatia nasmerované na nadviazanie obchodných kontaktov medzi vládami a obchodnými zástupcami.
Dialóg C5+1 žije
Pre poriadok treba uviesť, že dialóg C5+1 o kritických nerastoch sa začal už v roku 2024 s cieľom posilniť spoluprácu v geologickom prieskume, prilákať investície do ťažobného a spracovateľského priemyslu a integrovať stredoázijské nerastné zdroje do globálnych dodávateľských reťazcov.
Stretnutie v Astane tak poskytlo krajinám Strednej Ázie ďalšiu príležitosť predstaviť kriticky dôležité nerasty ako súčasť širšej ekonomickej agendy – prilákanie zahraničných investícií, rozvoj rafinácie a pokročilej výroby, zlepšenie dopravnej infraštruktúry a postavenie Strednej Ázie ako spoľahlivého partnera v strategických dodávateľských reťazcoch.
Podľa osobitného vyslanca prezidenta Spojených štátov pre južnú a Strednú Áziu Sergia Gora[1], ktorý viedol delegáciu Spojených štátov v Astane, Washington venuje zvláštnu pozornosť regiónu, ktorý považuje za ústredný pre svetový obchod, dopravnú infraštruktúru a spoľahlivé dodávateľské reťazce.
V prejave na plenárnom stretnutí S. Gor o. i. povedal: „… Strednej Ázii sa nedostáva dostatočnej pozornosti zo strany Spojených štátov…“ a „…Trumpova administratíva sa to rozhodla zmeniť…“
A v naznačenej filozofii zo strany Washingtonu – aktívnejšie spolupracovať s regiónom – pokračoval: „… tento región je pre nás dôležitý, chceme sa zapojiť do záležitostí tohto regiónu, chceme sa podieľať na jeho rozvoji, chceme nájsť vzájomne výhodné riešenia pre Spojené štáty a vaše krajiny…“[2]