Štátna návšteva Kirgizskej republiky (na pozvanie partnera Sadyra Žaparova) prezidenta Ruskej federácie Vladimira Vladimiroviča Putina sa uskutočnila 25. – 26. novembra 2025. A podľa slov oboch prezidentov touto návštevou došlo: „… k prehĺbeniu spojeneckých vzťahov oboch krajín…“ a vzťahy sa dostali „… na novú úroveň partnerstva…“[1] (noveslovo.eu)
Miestni komentátori si vysvetľujú takéto vysoko pozitívne hodnotenie návštevy predovšetkým v súvislosti s ekonomikou, pretože Ruská federácia je rozhodujúcim obchodno-ekonomickým partnerom Kirgizska.[2]
Skôr než sa pokúsime z nášho pohľadu okomentovať návštevu, treba pripomenúť, že sa konala krátko pred veľmi dôležitou kirgizskou vnútropolitickou udalosťou. Poslanci kirgizského parlamentu – Žogorku Kenešu – totiž 25. septembra 2025 prijali uznesenie o predčasných parlamentných voľbách. A na jeho základe vypísal prezident Sadyr Nurgožiojevič (Nurgojo uulu) Žaparov termín predčasných volieb na 30. november 2025.[3]
Voľbám, vnútropolitickej realite pred, počas a po predčasných voľbách, sa budeme venovať samozrejme až po, ale vzniká korektná otázka: Nebola to náhodou zo strany Moskvy predvolebná inšpekčná návšteva?
Aké dokumenty podpísali prezidenti
Hlavným dokumentom, ktorý podpísali S. Žaparov a V. Putin bolo Spoločné vyhlásenie prezidenta Ruskej federácie a prezidenta Kirgizskej republiky o prehĺbení spojeneckých vzťahov a strategického partnerstva (Совместное заявление Президента Российской Федерации В.В.Путина и Президента Киргизской Республики С.Н.Жапарова об углублении отношений союзничества и стратегического партнёрства).[4]
V tomto štyridsať šesťbodovom texte sú postihnuté všetky oblasti spojeneckých vzťahov a strategického partnerstva. Zvýraznili potrebu dodržiavania noriem medzinárodného práva a Charty OSN a spresnili nasledujúce oblasti:
- Politická spolupráca (body 1 – 14);
- Obchodno-ekonomická spolupráca (body 15 – 25);
- Spolupráca v oblasti obrany a bezpečnosti (body 26 – 33);
- Spolupráca v kultúrno-humanitárnej sfére (body 34 – 42);
- Spolupráca v migračnej oblasti (body 43 – 44);
- Záverečné zhodnotenie (body 45 – 46).
Ide o koncepčne a štruktúrou zaujímavý dokumenty, ktorý by nemal zostať slovenskou odborno-analytickou verejnosťou nepovšimnutý, najmä ak uvedomíme, že Slovensko v roku 2025 realizovalo silný výsadok ústavných činiteľov do Strednej Ázie, vrátane Kirgizska a aj preto, lebo tohto roku sme si pripomenuli sté výročie prvého vlakového transportu zo Žiliny do Piškeku (dnes Biškek) členov družstva Interhelpo.[5]