24. mája som vo večerných Správach STVR sledoval reportáž nazvanú Spory okolo prieskumu antimónovej bane o obavách obyvateľov obce Smolník v okrese Gelnica, že samotný prieskum a prípadná ťažba vážne poškodia životné prostredie. Iní zasa vítajú perspektívu oživenia baníctva v regióne. Licenciu na prieskum získala kanadská firma od Ministerstva životného prostredia SR pred dvoma rokmi. STVR uviedla, že kanadská firma sa k reportáži do uzávierky nevyjadrila.
Vyhľadávač mi rýchlo zistil, že sa jedná o kanadskú firmu Military Metals Corporation so sídlom vo Vancouveri, ktorá na svojej internetovej stránke (https://www.militarymetalscorp.com/european/) o projekte obšírne informuje. A nejde iba o jeden projekt, ale hneď o tri: Trojarová v Pezinku, Tienesgrund pri Košiciach, a Medvedí potok v Hnilci.
„Antimón historicky zohrával dôležitú úlohu vo vojenských aplikáciách, ako sú okuliare na nočné videnie, výbušniny, svetlice, výroba jadrových zbraní a infračervené senzory. Jeho rozšírené využitie, najmä v pokročilej technológii batérií, podčiarkuje jeho dôležitosť ako kritického materiálu. V spoločnosti Military Metals Corp sa zaväzujeme objavovať a využívať tieto cenné zdroje na posilnenie chrbtice vojenskej sily,“ deklaruje firma.
Ako táto spoločnosť objavila Slovensko? Z archívov a starých publikácií sa ľahko nájdu informácie o ložiskách kdekoľvek na svete.
O projekte v Pezinku píše: Bude to „pravdepodobné pokračovanie historickej pezinskej bane na antimón a zlato, jedného z najvýznamnejších európskych producentov antimónu s históriou siahajúcou viac ako 200 rokov dozadu (uzavretého v roku 1991 z dôvodu pádu ZSSR, výhradného odberateľa antimónu z Pezinka, nie vyčerpania zásob)“. Čiže, namiesto hľadania nových zákazníkov pre tento strategický kov, jednoducho baňu zatvorili, aj keď „pri hraničnom obsahu antimónu 1,0 % sa v ložisku Trojarová nachádza 2,46 milióna ton s priemerným obsahom antimónu 2,47 % a 0,635 gramu zlata na tonu v mineralizovanej zóne s priemernou šírkou 3,32 metra“.
V ložisku Tienesgrund „neďaleko Rožňavy, historického banského mesta na východnom Slovensku sa historicky významná maloobjemová podzemná ťažba konala už pred dvoma alebo viac storočiami. Po celej dĺžke licencie je rozmiestnených viac ako dvadsať historických podzemných šácht, pričom niektoré zaznamenávajú obmedzenú historickú produkciu siahajúcu viac ako 150 rokov“.
A v ložisku Medvedí potok „historické mapovanie a vrty identifikovali rozsiahle intruzívne ložisko v malej hĺbke, čo potenciálne vysvetľuje mineralizáciu antimónu, zlata a volfrámu zdokumentovanú na pozemku. Vedenie spoločnosti verí, že nehnuteľnosť má významný prieskumný potenciál. Je to geochemický objav s rozsiahlym vŕtaním a podzemným rozvojom, ktorý v rokoch 1971 – 1981 uskutočnil štátny podnik počas socialistickej éry“.
Momentálne „všetky historické vrtné záznamy a súvisiace údaje sa prekladajú do angličtiny a všetky vrtné objímky, mapy a rezy sa digitalizujú a georeferencujú v rámci prípravy na nezávislé hodnotenie, potvrdzovacie vŕtanie a prípravu aktualizovaného a vyhovujúceho odhadu nerastných zdrojov“.
Historické ložiská strategických kovov, ktoré Slovensko zanedbalo znova ožijú vďaka Kanaďanom. O znečistenie prostredia by som sa až tak nebál, veď vo všetkých troch lokalitách sa ťažilo po stáročia. Moderná technológia a zodpovedný manažment dokáže prevádzkovať bane bez negatívnych následkov, samozrejme ak Ministerstvo životného prostredia dokáže efektívne monitorovať a kontrolovať všetky aktivity.
Potenciálna obnova ťažby bude mať pre Slovensko prínos: nové pracovné miesta, príliv kapitálu, novú infraštruktúru, nové príležitosti pre slovenských dodávateľov počas prieskumu, výstavby a ťažby, príjem pre štát z nových daní, licencií a poplatkov.
Lenže toto je iba zlomok hodnoty projektov. Hodnota kovov a ich následný predaj na svetových trhoch za milióny obohatí najmä kanadských investorov. Samozrejme právom, pretože oni zobrali riziko financovania a všetkých náležitostí na svoje plecia a v prípade neúspechu môžu všetko stratiť. Ale tieto historicky aktívne projekty dostali ako na striebornej tácke. Spoločnosť uznáva staršie vysoko profesionálne geologické štúdie a cituje zdroje ako napr. Grecula, P., (ed.), 1995: Mineral Deposits of the Slovak Ore Mountains, Vol. 1, Mineralia Slovaca, Bratislava, takže ide na tieto overené ložiská ako na hotové.
Military Metals Corporation je pomerne začínajúca spoločnosť založená v r. 2020, ktorej akcie sa predávajú na menej významnej kanadskej burze CSE za 49 kanadských centov (32 eurocentov) za akciu. Ak by sa projekty na Slovensku ukázali ako výnosné, tak by spoločnosť pravdepodobne vydala nové akcie na financovanie výstavby projektov a budúce zisky by išli hlavne investorom, ktorí tie akcie kúpili, pretože hodnota firmy by sa zvýšila aj o hodnotu minerálov, ktoré sa vyťažia v budúcnosti. Čiže nič, čo by nezvládli aj slovenské banské spoločnosti a investori, ak by Slovensko malo fungujúcu burzu, ktorú bohužiaľ nemá.
Každá nová investícia, ktorá obohatí Slovensko je vítaná. Lenže aj táto iba potvrdzuje novodobý trend na Slovensku, kde občania pracujú najmä v zahraničných firmách za nižšie platy, potom nakupujú v obchodoch, ktorých zisky idú do zahraničia, telefonujú cez firmy, ktorých zisky tiež idú do zahraničia, ak im niečo zostane, uložia peniaze v bankách vlastnených zahraničnými finančnými spoločnosťami, atď. Samozrejme, máme sa lepšie ako kedykoľvek predtým. Lenže životná úroveň je druhá najhoršia v Únii, len pred Bulharskom. Pretože hlavne zisky tvoria blahobyt krajín. Takže aj vďaka Slovensku sa budem mať v Kanade o trošilinku lepšie.
Pre krajinu, ktorá bola kedysi na špičke banského priemyslu, ktorá mala prvú banskú univerzitu na svete, ktorá vytvárala blahobyt viacerých ríš v Európe, je to škoda.
Pavol Čarnogurský, Alberta, Kanada