Lev XIV. ostro odsúdil transhumanizmus, zneužívanie umelej inteligencie na zbrojenie a nárast tzv. kultúry moci. Veľký priestor venuje otázkam vojny a mieru. (Marker.sk)
Pápež Lev XIV. vydal v pondelok prvú encykliku svojho pontifikátu. Nazval ju Magnifica humanitas, Veľkolepé ľudstvo, a zaoberá sa v nej ochranou ľudskej bytosti v čase umelej inteligencie (AI), pričom rozsiahlu časť – celú piatu kapitolu – venuje otázkam vojny a mieru.
Pápež vyzýva na dôslednú reguláciu umelej inteligencie a vývojárov žiada, aby pracovali viac v záujme spoločného dobra ako zisku. Encyklika vyšla naraz v 8 jazykoch, slovenský preklad sa pripravuje. Názov už tradične odkazuje na prvé slová textu.
Zatiaľ čo nadpis pôsobí takmer slávnostne, text je plný skepsy a obáv o ďalší vývoj ľudstva.
Pápež napríklad varuje, že systémy, ktoré úmyselne šíria dezinformácie a uprednostňujú konflikt, nesú so sebou hrozbu, že svet zavedú na cestu nekonečnej vojny. Vyzval preto na „odzbrojenie“ umelej inteligencie.
Lev už tradične nadväzuje na svojich predchodcov, spomína okrem iných Leva XIII., Pavla VI. či Františka, odsudzuje „kultúru moci“ (pojem Pavla VI.), ktorú považuje v súčasnosti za hybnú silu súťaže vo vývoji AI a silu, ktorá vedie k vojnám, pričom opakovane zdôrazňuje potrebu, aby technológie neboli sústredené v rukách malej skupiny ľudí. Vyzval na dôslednú reguláciu systémov AI, stanovenie primeraných zákonných rámcov, na nezávislý dohľad a vzdelávanie používateľov. Navrhuje aj viacbodový systém, ktorý má zaistiť kontrolu AI, osobitne pri jej zneužití vo vojne.
Situácia nebezpečnejšia ako počas studenej vojny
Hoci hlavnou témou encykliky je umelá inteligencia, mimoriadne veľkú pozornosť venuje témam vojny a mieru. Dá sa očakávať, že najmä americké médiá budú upozorňovať, že viaceré jej časti bude možné čítať ako kritiku politiky prezidenta Trumpa. Dodajme, že pápež bez toho, aby menoval, otvorene kritizuje aj vedenie vojny v Gaze.
Lev voči sebe stavia koncepciu, ktorú nazýva budovaním moderného Babylonu, ktorá spolieha na moc a pýchu, a opravu „Jeruzalema“, kúsok po kúsku, čo si vyžaduje ľudskosť a pestovanie spoločného dobra.
Moderný Babylon vidí ako prejav globalizovanej technokratickej paradigmy a ako konflikt proti-sebe stojacich imperializmov, medzi mocnosťami, ktoré si chcú udržať prevahu a tými, ktoré ju chcú získať.