Prvý marcový deň 2022 videli návštevníci domovskej stránky New York Times v hornej časti svojich obrazoviek nadpis napísaný veľkými písmenami: RAKETOVÝ ÚTOK ZABÍJA CIVILISTOV. (noveslovo.eu)
Bol to druh mimoriadnych novinových titulkov, ktoré mohli odkazovať na nespočetné množstvo amerických raketových útokov a iných vojenských útokov počas predchádzajúcich dvoch desaťročí, hovoriace o civilných úmrtiach v Afganistane, Pakistane, Iraku, Sýrii a inde. Ale toto zabíjanie vo „vojne proti terorizmu“ nespĺňalo podmienky na titulky veľkých rozmerov. To, čo podnietilo Times k rýchlemu zverejneniu správy o civilných úmrtiach, bol – ako sa uvádza na titulnej strane jeho tlačeného vydania – „smrteľný ruský raketový útok na Charkov, druhé najväčšie ukrajinské mesto, ktorý vyvolal nové obavy o tom, ako ďaleko je Kremeľ ochotný zájsť, aby si podrobil svojho menšieho suseda“.
Počas nasledujúcich mesiacov patrili New York Times k tisíckam amerických médií, ktoré prinášali o ruskej vojne na Ukrajine spravodajstvo, aké by bolo pri podávaní správ o vojne, vedenej USA, nemysliteľné. Začiatkom apríla, 40 dní po začiatku ruskej invázie, sa objavil na titulnej strane tlačeného vydania TIMES srdcervúci titulok, napísaný celý verzálkami – ZABÍJANIE NA UKRAJINE SA MENÍ NA HOROR. Počas apríla bolo 14 článkov na titulnej strane novín „predovšetkým o civilných úmrtiach v dôsledku ruskej invázie, pričom všetky sa objavili na začiatku stránky,“ zistili výskumníci z Fairness and Accuracy In Reporting. Počas porovnateľného obdobia – po invázii USA do Iraku – Times zverejnili „na titulnej strane iba jeden príbeh o civilných úmrtiach zavinený americkou armádou.”
Podľa akéhokoľvek jednotného „štandardu“ by hrôzy, ktoré spôsobila americká armáda toľkým civilistom od jesene 2001, neboli pre obete o nič menej hrozné ako to, čo robí Rusko na Ukrajine. Ale mediálne pokrytie v USA bolo oveľa bezprostrednejšie, názornejšie, rozsiahlejšie a pobúrené väčšmi ruským zabíjaním ako americkým zabíjaním. V zriedkavých prípadoch, keď veľký americký spravodajský kanál poskytoval podrobné správy o civilných úmrtiach spôsobených americkými silami, boli tieto články zvyčajne retrospektívne a objavovali sa dlho po skutočnosti – posmrtné správy s malým politickým dopadom a nedostatočnými následnými krokmi; do mediálnej sféry sotva prenikli.
Bez ohľadu na to, aké sofistikované sú jeho špičkové technológie, rozsiahla ruská vojna na Ukrajine je barbarská. Vysloviť v amerických médiách fakt, že to isté možno povedať aj o americkej vojne v Afganistane a Iraku, bolo takmer tabu. Obe krajiny, Spojené štáty aj Rusko, bezostyšne porušili medzinárodné právo, prekročili hranice a udržiavali svoju prítomnosť masívnou smrtiacou silou. Rovnaké princípy by odsúdili a vysvetlili všetky prípady. Ale napriek slobode tlače v Spojených štátoch bolo len veľmi málo známych novinárov a ich imitátorov v tejto profesii ochotných porušiť podstatu washingtonských oficiálnych vojnových naratívov. Tie nie sú, v konečnom dôsledku, ničím iným než predpokladom, že americký príkladný národný charakter bol mobilizovaný, aby porazil nezmerné zlo nepriateľa.
Nacionalizmus, maskovaný ako žurnalistika, popisuje vojnu v kategóriách temnoty a svetla, vysvetľujúc nám, komu zvonia. A tak, keď Rusko napadlo Ukrajinu a pokračovalo v terorizovaní, zabíjaní a mrzačení, americké médiá mali plné ruky práce s empatickými, dojímavými správami prostredníctvom televízie, rádia, tlače a online kanálov. Ale keď americké rakety a gravitačné bomby zasiahli počas predchádzajúcich dvoch desaťročí populačné centrá, ľudské tragédie sa v amerických médiách len zriedka dočkali niečoho viac, než len krátkej zmienky. Extrémne rozdiely v množstve a tóne spravodajstva odrážali – a posilňovali – agendu vojnových štváčov so sídlom vo Washingtone.
Tento článok sprostredkoval Globetrotter.
Norman Solomon je spoluzakladateľom RootsAction.org a výkonným riaditeľom Institute for Public Accuracy.
Text je excerptom z jeho novej knihy War Made Invisible: How America Hides the Human Toll of Its Military Machine (The New Press, 2023).