Od 29. septembra do 2. októbra sa v Soči koná výročné stretnutie Medzinárodného diskusného klubu Valdaj na tému „Polycentrický svet: návod na použitie”. Zúčastňuje sa na ňom 140 účastníkov z viac ako 40 krajín sveta. Valdajský klub je združenie popredných zahraničných a ruských odborníkov v oblasti politológie, ekonómie, histórie a medzinárodných vzťahov. Klub bol založený v septembri 2004 a za svoj názov vďačí miestu konania prvej konferencie, ktorá sa konala vo Veľkom Novgorode pri Valdajskom jazere. Hlavným cieľom konferencie, keďže svet vstúpil do éry polycentrizmu, je nájsť optimálne riešenia, ako sa vyhnúť viacerým rizikám a ako zachovať udržateľnosť každého jednotlivého štátu a medzinárodného systému ako celku. (hlavnespravy.sk)
Ruský prezident vystúpil na tomto výročnom zasadnutí Valdajského klubu. Uviedol, že stávky sú v súčasnosti mimoriadne vysoké. To najdôležitejšie z jeho vystúpenia vám prinášame.
Súčasná situácia vo svete, keď sa všetko mení veľmi rýchlo a často radikálne, vyžaduje, aby sme boli pripravení na čokoľvek. Zodpovednosť každého človeka je pritom obzvlášť veľká a v súčasnej situácii sú stávky „mimoriadne vysoké“.
O multipolarite
Multipolarita bola priamym dôsledkom snahy o nastolenie hegemónie Západu. Zlyhanie západnej dominancie bolo len otázkou času, poznamenal Putin.
Putin je presvedčený, že v súčasnom svete je už multipolarita realitou. Poznamenal, že výročná správa Valdajského klubu je venovaná problému multipolárneho, polycentrického sveta. Táto téma je už dlho na programe dňa, ale teraz si zaslúži osobitnú pozornosť.
Putin pokračoval, že svetová aréna sa stala demokratickejšou a procesy v nej ovplyvňuje obrovské množstvo krajín. Je potrebné hľadať body zbližovania záujmov. Akékoľvek rozhodnutia sú možné len na základe dohody, ktorá vyhovuje všetkým účastníkom.
Všetky krajiny v podmienkach multipolárneho sveta musia hľadať priesečníky ich záujmy, nikto už nie je ochotný hrať podľa pravidiel stanovených niekde „za oceánom“, vyhlásil.
Všetci aktéri budú musieť brať do úvahy záujmy ostatných, pretože svoje ciele nemôžete dosiahnuť sami a izolovane, povedal prezident.
Práve v duchu diplomacie 21. storočia fungujú aj nové diplomatické štruktúry – BRICS, ŠOS a ďalšie. Sú rôzne, ale spoločné majú to, že nepracujú na hierarchickom princípe a nie sú namierené proti nikomu.
Tendencie na vytváranie blokov, ktoré boli vedome zamerané na konfrontáciu, sa stali anachronizmom. Svet prežil desaťročia pokusov o zavedenie systému, ktorý je v rozpore s väčšinou svetových tradícií, pripomenul prezident.
Vzťahy s USA
Americko-ruské vzťahy boli na najnižšej úrovni v histórii. Samotný fakt návštevy Putina na Aljaške bol zameraný aj na úvahy o obnovení kontaktov, povedal Putin. „Napriek tomu, tak či onak, v tomto prípade sa hovorilo, aj keď povrchne, o obnovení rusko-amerických vzťahov, ktoré sú nielen na mŕtvom bode, ale na najnižšej úrovni kam až pamäť siaha,” zdôraznil.
Názory oboch krajín sa v mnohých ohľadoch nezhodujú. To je prirodzené, dôležité je, do akej miery sa rozpory dajú vyriešiť mierovou cestou, zdôraznil ruský líder. Súčasná administratíva hovorí priamo, čo je lepšie ako nejasné náznaky.
Administratíva Trumpa sa riadi záujmami Spojených štátov, čo je racionálny prístup. Ale aj Rusko sa riadi svojimi záujmami. Jedným z nich je obnovenie vzťahov s USA. Možné sú vzájomne prijateľné riešenia.
O úlohe OSN a kríze medzinárodných vzťahov
Existuje názor, že systém OSN je v kríze, že sa jeho užitočnosť prekonala. Je pravda, že táto organizácia má veľa problémov, ale nič lepšie ako ona neexistuje. Problém nie je v OSN, jej možnosti sú veľmi veľké, problém je v tom, ako krajiny tieto možnosti využívajú.
Potenciál systému OSN sa ešte len začína rozvíjať. Teraz majú väčšinové krajiny sveta v globálnej organizácii rozhodujúcu väčšinu. Na základe toho by sa mali reformovať aj riadiace orgány OSN, uviedol prezident.
„Jej potenciálne možnosti sú veľmi veľké. Otázkou skutočne je, ako my sami – tie zjednotené, ale teraz, bohužiaľ, nejednotné národy – tieto možnosti využijeme,” povedal Putin. Je zásadne dôležité, aby sa neskresľoval základný význam OSN.
Po rozpade ZSSR západné štruktúry všade v medzinárodných organizáciách nasadili svoje kádre. To viedlo k tomu, že mnohí účastníci svetového spoločenstva sa prestali obracať na tieto štruktúry, poznamenal.
OBSE sa tak stala platformou na diskusiu o ľudských právach v postsovietskom priestore. Áno, boli tu problémy, ale podobné existovali aj v západnom svete. OBSE však vznikla na iné účely, a keď sa spolitizovala, stratila svoj význam.
Nové inštitúcie vznikli z dôvodu potreby riešiť medzinárodné otázky konsenzom. Takto vznikli napríklad ŠOS a BRICS, pripomenul ruský líder. BRICS sa začal rozvíjať, keď všetci videli, že organizácia hľadá spoločné záujmy, a nepresadzuje niečí postoj, dodal prezident.
Koniec hegemónie Západu