Strhujúci príbeh americko-britskej horolezkyne a rekordmanky so slovenskými koreňmi. (noveslovo.eu)
„Som tým, kým som, pretože som od svojich slovenských starých rodičov dostala veľa lásky,“ píše v úvode svojho bestselleru „Do výšin“ britsko-americká horolezkyňa Vanessa O´Brienová. „Pestovali vo mne zvedavosť, nádej a vieru. Spolu so zmyslom pre humor išlo o jedny z mojich najlepších nástrojov na prežitie.“
O prežitie tu ide predovšetkým. Či už to myslíme v prenesenom zmysle o ťažkých obdobiach, aké poznáme aj my všetci, alebo o chvíľach, ktoré môžeme s autorkou zažívať v našej mysli, keď spoločne dobývame najvyššie vrcholy sveta alebo sa prebojúvame k obom zemským pólom. Autentický životný príbeh obdivuhodnej ženy poháňa výbušná alchýmia adrenalínu, potu a krvi, sklamanie sa pretvára na triumf, bolesť na radosť a dočasný neúspech je iba obnoviteľným dátovým bodom k novému reštartu.
Listujeme knihou inšpirujúcou nielen pre tých, ktorí skúmajú hranice Zeme, ale hlavne limity ľudských možností. Veľavravným symbolom lekcie o zmysluplnosti života je práve výstup do výšin, ktorý sa dostal aj do samotného názvu:
„Hora – bez ohľadu na to, čo je tou vašou horou – znamená niečo, pretože je náročná. Pretože je v stávke veľmi veľa. Riskujete neúspech, pád, aj to, že sa strápnite. Riskujete, že na tej hore zomriete. No keď zostanete doma, riskujete, že zomriete bez toho, aby ste čo i len počuli, čo vám vaša hora chcela povedať. Riskujete, že sa nikdy nedozviete, čoho ste schopný.“
S pribúdajúcimi stránkami začíname chápať, že toto nie je len tak nejaká správa o horolezeckých rekordoch, ale predovšetkým odzbrojujúco úprimný pohľad na zápolenie nielen s horou a nepriateľskými živlami, ale predovšetkým so sebou samotným. A pri všetkej tej námahe sa poetické momenty často prelínajú s tými naturalistickými s rovnakou prirodzenosťou, akou sa napokon vyznačuje spisovateľkin vybrúsený literárny štýl:
„Toto je príbeh o mojom výstupe na najvyššie hory sveta a putovaní po temných údoliach, o ktorých sa mi nerozpráva ľahko. Je to príbeh o odolnosti, o dieťati narodenom síce z lásky, ale do prekážok a lavín, ale aj o tom, ako dobrodružstvo života prerastie do prieskumníctva.“
Mimoriadne silnú stránku diela predstavuje spôsob, akým nám jeho autorka dovoľuje postupne nahliadať aj do trinástej komnaty svojho osobného života. Často to ale bude pohľad, pri ktorom sa nahrnú slzy do očí. Avšak vyjadrené jej vlastnými slovami, „nostalgia je len mrhanie kyslíkom a ľútosť má nepríjemné sklony k lavínovému efektu. Jediné, na čom záleží, je hora, ktorá sa pred nami týči.“
Napriek tomu, že Vanessa O´Brienová podľa vlastných slov odmieta „jungiánsku sebarealizáciu“, môžeme byť presvedčení o tom, že jej skúsenosť je dostatočne názorným príkladom, ako na ľudskú dušu vplýva drsná mystika hôr. Horolezci, ktorí sú bližšie k nebu ako k zemi, by o tom mohli určite mnoho rozprávať – o to viac to platí o tejto odvážnej dáme, ktorá na nebezpečných cestách strávila omnoho viac času ako my všetci dohromady pri čítaní cestopisov.
A hoci to možno nie je na príbehu z tejto knihy hneď na prvý pohľad viditeľné, napokon sa to predsa len nedá prehliadnuť: Vanessin strážny anjel má síce éterické krídla, ale na nohách bezpečné horolezecké topánky.