… nedáva priestor na železné opony. (noveslovo.eu)
Už ako deti sme vedeli, že náš okolitý svet sa delí na Východ a Západ. Východ, to bol vtedajší Sovietsky zväz a iné socialistické krajiny a Západ, to boli krajiny západne od vtedajšieho Československa. Medzi Východom a Západom bola prísne strážená hranica, cez ktorú mohli prejsť len vybraní ľudia na osobitné povolenie.
Hraničná čiara medzi Východom a Západom dostala pomenovanie železná opona. Pojem železná opona (anglicky Iron Curtain) vznikol po druhej svetovej vojne, hoci slová ako „opona“ či „záves“ boli v inom význame používané aj skôr. O celosvetové rozšírenie tohto pomenovania sa pričinil britský politik, premiér Spojeného kráľovstva Winston Churchill, ktorý 5. marca 1946 predniesol prejav vo Fultone (USA), v ktorom povedal: „Od Štetína na Baltickom mori po Terst na Jadranskom mori sa nad Európou spustila železná opona.“
Churchill týmto výrokom pomenoval rozdelenie Európy na dve sféry vplyvu – západnú s podtónom demokratická a východnú s podtónom komunistická pod dominanciou Sovietskeho zväzu. Železná opona tak označovala politickú, ideologickú, vojenskú a často aj fyzickú bariéru medzi týmito sférami.
V časoch studenej vojny si ľudia na to museli zvyknúť. S týmto stavom sa nie celkom stotožnili tri známe osobnosti – minister zahraničných vecí Západného Nemecka Hans-Dietrich Genscher, vtedajší minister zahraničných vecí Československa Bohuš Chňoupek a vtedajší primátor mesta Košíc a neskôr prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster. Títo traja páni sa dohodli, že Slováci môžu pestovať partnerské vzťahy s Nemeckom podobne ako družobné vzťahy so socialistickými krajinami. Na takéto partnerstvo politici vytypovali mestá Košice a západonemecké mesto Wuppertal. Predstavitelia týchto miest postupne rozvinuli programy vzájomných návštev v Košiciach a vo Wuppertale.
Prvá Dohoda o spolupráci medzi mestami bola podpísaná 22. mája 1980, obnovená v roku 1996. Išlo vtedy o prvý partnerský vzťah medzi mestami v krajinách s rôznym spoločenským zriadením. Foto: Stadt Wuppertal
Predstavitelia Košíc a Wuppertalu si mohli zablahoželať, že aspoň čiastočne narušili železnú oponu. Lenže takýto jedinečný pokus o aspoň symbolické narušenie železnej opony sa nepozdával niektorým čelným funkcionárom pražského ústredia komunistickej strany. Mesto Košice dostalo z Prahy depešu, aby sa partnerské vzťahy medzi Košicami a nemeckým Wuppertalom prerušili. Vtedajší primátor mesta Košice Rudolf Schuster na rokovaní straníckeho predsedníctva v Košiciach pražskú depešu diskrétne odmietol. Rozvinul rozsiahlu diplomatickú aktivitu a s pomocou ministra zahraničných vecí Bohuša Chňoupka a nemeckého ministra Hansa-Dietricha Genschera presadil pokračovanie partnerských vzťahov.
V súčasnosti sa partnerské vzťahy medzi mestami Košice a Wuppertal prirodzene rozvíjajú. Aktuálne delegácia z Wuppertalu vedená primátorom Andreasom Muckem navštívila Technickú univerzitu v Košiciach. Rektor univerzity, dekani fakúlt i členovia akademickej komunity diskutovali o synergii mesta a univerzity, o podpore mobility študentov a pedagógov. Hovorili aj o príprave výmenných pobytov študentov a pedagogických pracovníkov, ako aj o rozvoji spoločných projektov vo výskume a startupovej inovácii.
Tento príklad vzťahov medzi dvoma mestami už vyše štyri desaťročia podnecuje politikov, a tým aj slovenskú vládu, aby sa otvárala na štyri svetové strany. Z historického hľadiska môžeme povedať, že izolácie a odmietanie spolupráce nevznikajú preto, že nie sú potrebné, ale preto, že niektoré politické osobnosti uprednostňujú izoláciu a nedôverčivosť, lebo majú nedostatočnú intelektuálnu zrelosť. Pre takýchto politikov je ľahšie postaviť sa na stranu tých, ktorí uprednostňujú stavanie železných opôn. Je to aj dôsledok strachu a nedostatku vízie, než prejav múdrosti. Na tom všetkom je najhoršie to, že dlhodobá izolácia škodí ľuďom viac ako politikom.