Dozneli plamenné vyznania padlým i žijúcim hrdinom, že pred osemdesiatimi rokmi dostali Slovensko na správnu stranu dejín. (noveslovo.eu)
Rečníci a médiá však ani tentoraz nenašli odvahu ospravedlniť sa ich nezabudnuteľnému dielu: Slovenskému národnému povstaniu. Napríklad za to, že po Nežnej revolúcii prišlo o mostnú ikonu, keď sa Most SNP ako druhý najstarší bratislavský most stal Novým mostom. Od roku 1992 je SNP štátnym sviatkom, ale most mu vrátili až v roku 2012. Posivený svedok neveril vlastným očiam, keď čítal, čo všetko odznelo na predmetnom rokovaní mestského zastupiteľstva. Poslanec Ján Budaj (Zmena zdola-DÚ) upozornil, že „to nie je praktická zmena, lebo bude stáť peniaze.“ (teraz.sk, 29. 3. 2012) Podľa starostky Starého mesta Táne Rosovej „nebudú náklady také dramatické, lebo mapy a sprievodcovia sa tlačia stále“. (Tamtiež.)
Akoby spomenuté handrkovanie nestačilo na opätovné poníženie SNP, mnohí mu dnes diktujú – ako nesvojprávnemu, bez vlastnej pamäti –, kto sa podieľal na jeho sláve. Ako-tak pripúšťajú, že to mohli byť aj tí, ktorí v roku 1968 velili invázii do bývalého Československa a v roku 2022 vtrhli na Ukrajinu. No priam velebia tých, ktorí v Mníchove naservírovali bývalé Československo Hitlerovi a nedávno si zakrvavili ruky v Iraku, Afganistane, Srbsku, Líbyi… Až im posivený svedok závidí jasnozrivosť, s akou rozlišujú zlých agresorov od tých dobrých.
SNP nás usvedčuje z pokrytectva najmä pri taktizovaní s jeho odkazom. Politici a médiá ním šermujú nad kotlebovcami alebo nad Ulicou Jozefa Tisa vo Varíne, ale inokedy zakrývajú Povstaniu oči ako dementnému, ktorý by si zle vyložil sochy Stepana Banderu na ukrajinských uliciach a námestiach alebo fakľové pochody v Talline… O to väčšmi by ho zmiatlo, že z dejiska Varšavského povstania v auguste 1944 už zahrmelo: „Dokud se Ukrajina nevyrovná se svou temnou nacistickou minulostí a nepřestane konat své Bandera rituály, má se členstvím v EU utrum.“ (https://www.novarepublika.cz/2024/08) Určite by otravoval otázkou, či si vážia svojich padlých i žijúcich povstalcov viac. Tak ako my si kladieme otázku, prečo brigádny generál Ján Golian po deľbe peňazí na filmové projekty musel závidieť mafiánskemu bossovi Mikimu…
Čím všetkým si prešlo SNP! Historik Dušan Kováč skonštatoval, že pre komunistov to bola „národnodemokratická revolúcia, ktorá prerástla do revolúcie socialistickej.“ (tyzden.sk, 23. 8. 2014) „Ľudáci a neoľudáci, ktorí sa po roku 1989 vrátili na Slovensko, tvrdili, že to bol protištátny puč.“ (Tamtiež.) Keď zrátame, čo SNP utŕžilo za osemdesiat rokov, azda dozrel čas, aby nás konečne vzalo do rúk. Len tak, pre istotu, nech sa pri jeho odkaze nenaplní heslo Kam vietor, tam SNP! Ak ho aj v budúcnosti nechceme dehonestovať mediálnym rozruchom, kto, preboha, okrem našich predstaviteľov položí veniec k pamätníku, pokloní sa padlým a prehovorí k zhromaždeným…