Ukázalo sa, že čítanie, respektíve počúvanie s porozumením nerobí problémy iba školákom, ale aj mnohým politikom a mainstreamovým médiám. (novoslovo.eu)
Akákoľvek kritika či pripomienka k práci Európskej komisie sa verejnosti okamžite predkladá ako útok na Európsku úniu. Akoby to, čo sme ako pionieri recitovali o súdruhovi Leninovi a strane, platilo dnes o Ursule a EÚ: Keď povieme Ursula, myslíme EÚ. Keď povieme EÚ, myslíme Ursula. A kto to nerešpektuje, šup s ním do klietky hanby! V inej oblasti, napríklad divadelnej, by to značilo, že tam treba šupnúť každého recenzenta, ktorý po premiére v SND nezahorí nadšením nad úrovňou inscenácie. Ako inak, za spochybňovanie významu národnej kultúrnej inštitúcie. Hoci recenzentova náročnosť a prísnosť vypovedá o opaku…
Posivený svedok si zavše položí otázku, čo by na iskrenie medzi kritikmi a okiadzačmi Európskej komisie povedal otec Európskej únie Robert Schuman. Či ho neuráža, že babráctvo súčasných úradníkov EK sa pripisuje EÚ a namiesto diskusie o ich pracovných výsledkoch zaznievajú výpady okiadzačov: Ale peniaze EÚ vám nesmrdia, čo? Nespokojencov tým zahriakujú tí, ktorí svojou zhovievavosťou zhodili Leyenovej komisiu tak hlboko, že predstaviteľ nečlenského štátu si dovolil „vyzvať EÚ, aby vyriešila maďarské veto pri pôžičke pre Ukrajinu“. (marker.sk, 18. 3. 2026)