Kde sú časy, keď nás reformní ekonómovia denno-denne presviedčali o opaku! A od rána do večera verklíkovali, že štát je zlý hospodár. (noveslovo.eu)
Dnes prižmurujú oči nad mnohými európskymi vládami, keď svojím konaním nahlodávajú posvätný priestor neviditeľnej ruky trhu. Čo iné im ostáva, ak chcú udržať na nohách rozkolísané hospodárstvo a životnú úroveň obyvateľov. Treba však povedať, že krízovú situáciu privolali reformní ekonómovia. Nezasiahli, keď sa štáty vyspelej a demokratickej Európy pretekali v návrhoch na protiruské sankcie. Nepovažovali ich za narušenie trhovej ekonomiky a jednému z nich – niekdajšiemu super reformátorovi Ivanovi Miklošovi – sa tie sankcie dokonca málili a tak ich navrhol „sprísniť a rozšíriť“. (e.dennikn.sk, 12. 4. 2023) Teda tí, ktorí sa mali postaviť proti sankciám ako prví, stali sa ich pohoničmi.
Našich reformátorov zrejme omámila predstava slovenských poslankýň pod sprchami. Mnohé z nich totiž sľúbili, že ak sa odstrihneme od lacného ruského plynu, budú sa sprchovať chladnejšou vodou. Ich hrdinská výzva isto znela zvodnejšie, ako varovanie od ľudí z každodennej výrobnej reality, napríklad z Klubu 500, aby sme sa nezahrávali s energiami a nezabúdali na možný spätný úder sankcií. No väčšia pozornosť ako im sa ušla aj trubačom a bubeníkom diverzifikácie energetických zdrojov. Keby bol posivený svedok škodoradostný a nezáležalo by mu na budúcnosti jeho detí i vnúčat, po nedávnych slovách európskeho komisára Dana Jørgensena by sa určite zasmial. „Varoval pred rastúcou závislosťou EÚ od skvapalneného zemného plynu z USA. Snaha o nahradenie ruských energií nesmie viesť k nebezpečnej závislosti na inom dodávateľovi.“ (standard.sk, 28. 1. 2026)