Podnet na debatu o pripravenosti nedočkavého uchádzača o členstvo v EÚ? (noveslovo.eu)
Keď prezidentka Zuzana Čaputová v roku 2022 navštívila Dubaj, aby v slovenskom pavilóne na svetovej výstave EXPO otvorila Národný deň, stretla sa s tamojšími najvyššími predstaviteľmi. Doma sa jej ušla kritika, že „pri rozhovoroch v Dubaji nenastolila otázku ľudských práv.“ (pravda.sk, 28. 1. 2022)
Bojovníci proti extrémizmu, ktorí sedia na vysokých stoličkách, po vstupe na ukrajinskú pôdu strácajú zrak. Ako inak, orlí zrak, ktorým kdekoľvek inde zachytia aj ten najmenší otras právneho štátu či najnepatrnejší pokus o korupciu. V Kyjeve sa len štátnicky objímajú s prezidentom Vladimírom Zelenským, vypuľujú oči nad masovým hrobom v Buči, odsudzujú kremeľského Putlera… A nik im nevyčíta, že oni hostiteľom nevyčítajú námestia a ulice Stepana Banderu.
Posivený svedok oceňuje, že Poľsko zavše „kritizuje Ukrajinu za glorifikáciu Stepana Banderu a príslušníkov Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), známych ako banderovci. Zdrojom napätia je vyvražďovanie etnických Poliakov na Volyni i vo Východnej Haliči počas druhej svetovej vojny.“ (AI, 28. 5. 2026) Veď zakrvavené spomienky na banderovcov máme aj my. „Keď sa ľudia v severovýchodnom cípe Slovenska dozvedeli, že prezident Viktor Juščenko vyhlásil Stepana Banderu za Hrdinu Ukrajiny in memoriam, len nechápavo krútili hlavami.“ (pravda.sk, 16. 12. 2015)