Donald Trump nemá najlepšiu mienku o Európskej únii, ale útokom na Irán ju odhalil donaha. (noveslovo.eu)
Vlastne, odhalila sa sama. Neburcovala verejnosť za porušenie medzinárodného práva, nezvolila jasný slovník, resp. nepovedala na plné ústa, že k izraelskému agresorovi pribudol americký agresor, ani to, že išlo o nevyprovokované napadnutie. Neodmietla samochválu strýčka Sama, že to bola skvelá vojenská operácia a prepočula ódu izraelského premiéra na odvahu amerického prezidenta, s akou definitívne zbavil svet najväčšej hrozby. Ak sa EÚ zmienila o potrebe diplomatického riešenia, tak napadnutému jedným dychom naznačila, že pri rokovacom stole by mal prijať podmienky útočníkov.
Brusel a jeho pridružené médiá nám v uplynulých dňoch predviedli pravý opak toho, ako sa správali a správajú počas špeciálnej vojenskej operácie za našou východnou hranicou. Isteže, posivený svedok sa nedožaduje protiamerických sankcií a v rámci nich odmietnutia skvapalneného plynu, vylúčenia amerických športovcov z medzinárodných súťaží a vylúčenia z našej reprezentácie všetkých hokejistov, ktorí ďaleko za morom zarábajú krvavé doláre. Od európskych lídrov takisto nepožaduje preteky, kto sa prvý v Teheráne vyobjíma s ajatolláhom Chamenneím…
Naliehavejšou je totiž otázka, v čích rukách sme sa ocitli a ako ďalej. Keď je niekto veriaci, Desatoro je preňho bremenom, ale unesie ho, a dôstojne. Ak je naozaj veriaci. Zato Schumanove európske hodnoty sú očividne nad sily súčasných európskych lídrov. Aktivisti na vysokých postoch sa s vydesenými očami pýtajú, čo to na seba vlastne vzali, motkajú sa pod Schumanovým odkazom od deviatich k piatim a tárajú. V jeho mene nechávajú zomierať Ukrajincov, aby si naň inokedy ani nespomenuli. Ako nedávno v očarení z Trumpovho koncertu pod holým nebom s predskokanom Netanjahuom.
Veľkolepej šou zrejme podľahol aj slovenský prezident Peter Pellegrini, lebo zásah USA v Iráne považuje za prelomový. Znepokojuje ho narastajúce napätie vo svete, ale rovnako ho znepokojuje, že viaceré štáty „vrátane demokratických krajín rezignujú na diplomatické riešenia kritických situácií a dávajú prednosť silovým riešeniam, pri ktorých zomierajú ľudia.“ (www.24hod.sk, 22. 6. 2025) Akoby tie demokratické krajiny zosuroveli až teraz, po vzore zlého Putina. Akoby napríklad Irak, Afganistan či Líbyu (po vyhlásení bezletovej zóny nad Líbyou Bezpečnostnou radou OSN – pozn. aut.) bombardovala akási nedemokratická zberba.
Posivený svedok je čoraz presvedčenejší, že hrmotná rétorika a rastúce výdavky na zbrane prekrývajú dodýchavanie kapitalizmu. Navyše, keď EÚ nepozná iný recept na jeho ratovanie, len prekúvanie pluhov na meče. Nemali by sme sa radšej pozrieť kapitalizmu na zúbky, ako sa vydať jednoduchšou cestou, ktorá začína vábiť a priťahovať? Ako lampa nočné motýle. Veď aj kritik zbrojárskeho biznisu Robert Fico po stretnutí s talianskou premiérkou naznačil spoluprácu v oblasti zbrojného priemyslu. To isté sme sa dozvedeli po premiérovom návrate z Uzbekistanu. Priamo zo Slovinska nám to odkázal prezident a vrchný veliteľ Ozbrojených síl SR Peter Pellegrini.
Slovenské zbrane zrejme nebudú zapĺňať svet sirotami, vdovami či vojnovými kalikami…