Podmienky EÚ voči Maďarsku ukazujú, že boj o právo a suverenitu bude poriadne tuhý. (Marker.sk)
Bolo to na prelome 19. a 20. storočia, keď sa z veľkej časti kvôli politike maďarských nacionalistov stalo vtedajšie Rakúsko-Uhorsko tým, čo dnes nazývame žalárom národov. Maďari a Rakúšania za túto politiku zaplatili pomerne tvrdú daň, keďže ich spoločný štát sa rozpadol a Rakúsko, ako aj Maďarsko, sa stali v podstate marginálnymi európskymi štátmi.
Obzvlášť náročne tento proces brali Maďari, ktorí sa v medzivojnovom období najprv zmietali v nestabilite a napokon našli zmysel svojho štátu v obnovení stavu pred Trianonskou zmluvou. Výsledkom však bolo, že sa dostali najprv do područia Nemecka a následne do sovietskej sféry vplyvu. A oba pokusy o vymanenie sa spod nátlaku veľmoci a suverénne jednanie boli krvavo potlačené.
Zrejme nebude náhoda, že to bolo práve Maďarsko, ktoré ako prvé začalo búrať železnú oponu a že to boli práve Maďari, kto najneskôr od roku 2015 plní v EÚ funkciu obrancu princípu národnej suverenity.
Tento historický oblúk sa natíska, keď človek číta zoznam 27 podmienok, ktorými Európska komisia (teda Ursula von der Leyenová) podmienila rozmrazenie európskych fondov vo výške až 35 miliárd EÚ, ktoré Komisia za posledné roky Maďarsku pozastavila.
Táto suma pritom zahŕňa 18 miliárd eur z rozpočtu EÚ, na ktoré má Maďarsko nárok a ktoré boli zadržané pre údajné porušovanie právneho štátu. Zvyšných viac ako 17 miliárd eur sú obranné pôžičky, ktoré EÚ poskytuje jednotlivým štátom na nákup novej munície a vojenskej techniky a ktoré Maďarom doposiaľ akosi neprišli.