Zahraničná tlač, častokrát používa v hodnotení najnovšej situácie na Slovensku rôzne naratívy. Okrem premenovania SNS na „krajne pravicovú” stranu sa objavila aj „informácia” o proruských ministroch v budúcej slovenskej vláde, s ktorou svojich čitateľov oslovil francúzsky denník Le Monde. Denník označuje Fica ako lídra konzervatívno – národnej strany, ktorý navrhol do budúcej vlády proruských ministrov. (hlavnespravy.sk)
Francúzky denník Le Monde vo svojom najnovšom článku upozorňuje, že Robert Fico menoval proruských ministrov a pripomína, že „tento líder konzervatívnej národnej strany Smer sa 30. septembra umiestnil na čele volieb so ziskom 23 % hlasov”.
Z článku sa taktiež dozvieme, že budúci premiér (Fico) chce rezort zahraničných vecí zveriť spojencovi bez skúseností a že centristická prezidentka Zuzana Čaputová uviedla, že bude vetovať vymenovanie budúceho ministra životného prostredia, ktorý sa domnieva, že CO2 je „globalistický podvod s cieľom nastoliť komunizmus”.
Namiesto diplomata na strategickú pozíciu ministra zahraničných vecí si Fico vybral jedného zo svojich verných, podpredsedu Smeru Juraja Blanára, ktorý je doteraz známy predovšetkým tým, že sa plne zhoduje s proruskými postojmi svojho lídra, uvádza La Monde.
Z článku vyplýva, že strana Hlas je ľavicová strana a SNS je „krajne pravicová proruská” strana. Strana Smer-SSD je „konzervatívno – národná”.
V dnešnom svete už pravdepodobne neexistuje presadzovanie národnoštátneho záujmu európskej krajiny bez toho, aby sa to neinterpretovalo, ako „proruský postoj” o čom svedčí aj schôdzka Orbán – Putin v čínskom Pekingu na ekonomickom fóre „Jeden pás, jedna cesta”, ktorá vyvolala paniku a následné zasadnutie veľvyslancov NATO v Budapešti.
Odsúdenie Orbána za schôdzku s Putinom, kde sa okrem mierovej otázky rokovalo o bilaterálnej spolupráci v oblasti prepravy zemného plynu a ropy, ako aj jadrovej energie, je jasným znakom toho, že ak niekto vybočí z radu predpísaných pravidiel, bude trestaný a odsudzovaný na medzinárodnej úrovni.
Rozdelenie sveta na dva tábory, medzi ktorými je doslova nemožné lavírovať bez toho, aby politikovi alebo dokonca celej krajine neprischla nálepka protiukrajinského alebo proruského postoja, je doslova nemožné.
Keď Heger kedysi v parlamente označil svoju vládu za „proukrajinskú” dostalo sa mu priateľského potľapkania po pleci zo zahraničia. Keď Fico hovorí o národno – štátnom záujme je označovaný za proruského či dokonca drzého politika.
The Guardian v článku „Kto je Fico?”, hovorí o Ficovi ako o človeku zapletenom do obvinení z korupcie, ktoré vždy popieral – je drzý a otvorený, so záľubou v kulturistike, futbale a rýchlych autách. Slovenských novinárov označil za „špinavé protislovenské prostitútky” a Čaputovú za „bábku USA”.
Čo k tomu dodať? Slovensko už netrpezlivo čaká na vymenovanie novej vlády. Tomu, že slovenská zahraničná politika by už konečne mohla byť naozaj slovenská a suverénna, nasvedčuje práve nominácia Juraja Blanára na tento post.
To, že nominant Smeru na ministra zahraničia nie je kariérnym diplomatom, je obrovskou výhodou. Výraz „kariérny diplomat” po pôsobení viacerých slovenských ministrov zahraničných vecí, vnímajú dnes mnohí Slováci už iba ako nadávku. Latku zahraničnej politiky, ktorá je po Korčokovi, či Káčerovi nastavená „prekliato nízko”, môže pozdvihnúť práve nový minister zahraničných vecí.