Skupina ruských priaznivcov prišla na Tour de Ski podporiť ruského lyžiara Savelija Korosteleva, ktorý vo Fínsku súťažil s neutrálnym statusom a mal výslovne zakázané používať akékoľvek ruské symboly. Zákaz sa však vzťahoval na športovca, nie na divákov. Fanúšikovia prišli ako súkromné osoby, turisti, a napriek nespokojnosti okolia dali jasne najavo, komu držia palce – vlajkou svojho štátu. A práve toto ich povzbudzovanie malo byť nazvané ako „nehanebné správanie“. Sme už naozaj chorí v tejto dobe? (facebook.com/marian.kery.nrsr)
Odsudzovanie fanúšikov za to, že povzbudzujú športovca vlajkou svojho štátu, pôsobí takmer úplne ako symbolická hystéria než obrana športových hodnôt. Z bežného prejavu fanúšikovstva sa zrazu robí morálny škandál, a to len preto, že ide o „nesprávnu“ vlajku. Pritom po celom svete sa fanúšikovia identifikujú so svojimi práve prostredníctvom národných symbolov. Vždy to tak bolo. Až doteraz.
Tour de Ski nie je diplomatický summit ani politická tribúna. Fanúšikovia nie sú viazaní rovnakými pravidlami ako športovci. Ak má Korostelev neutrálny status a zákaz symbolov, je to jeho povinnosť to rešpektovať. No nie je to povinnosť ľudí na tribúne, či pri trati. Zamieňať tieto dve veci je buď nepochopenie reality, alebo úmyselná manipulácia.
Kritika zo strany médií, ako je fínsky denník Ilta Sanomat, úplne obchádza základnú otázku: odkedy je prejav identity fanúšikov automaticky politickou provokáciou? Ak by rovnaké správanie predvádzali fanúšikovia iného štátu, písalo by sa o vášnivej podpore či národnej hrdosti. Tu sa však používa jazyk hanby, morálneho odsúdenia a kolektívnej viny. Úplne bez hanby. Lebo tento jazyk je hanbou toho, kto ho používa.