Pýcha predchádza pád, hovorili nám často naši múdri predkovia. Ale Slováci akoby zabudli. Zabudli nielen na pokoru. Ale napríklad aj na to, odkiaľ prišli. (facebook.com)
Taký Martin Šimečka, otec šéfa Progresívneho Slovenska Michala Šimečku, viackrát povedal, že sa so Slovákmi nestotožňuje, nerozumie im, sú mu cudzí. A povedal aj to, že sme „čierna diera“ a Slováci sú malý, zbabelý národ, ktorý nikdy nebojoval. Dalo by sa pokračovať. Ale nechcem dnes o Šimečkovcoch, skôr o tej strate pokory, o pýche a o istej nadradenosti, vlastnej liberálnemu táboru na Slovensku.
Pokora nič nehovorí ani exministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí vo vláde Eduarda Hegera Rastislavovi Káčerovi. Ten bez štipky hanby volá vládu Roberta Fica „vládou národného zapredania“, „vládou národnej potupy“.
Pri vojenskom konflikte na Ukrajine tvrdíme, že Rusko útokom porušilo medzinárodné právo, na druhej strane, že tu ide o zástupnú vojnu medzi USA/NATO a Ruskou federáciou, ktorej najvážnejším spúšťačom bola rozpínavosť NATO k ruským hraniciam a totálna absencia empatie západu v medzinárodnej politike.
Káčer patrí k tým, ktorí vidia brvno v očiach Putina, ale brvno v očiach politikov USA a NATO, ktorí bez mandátu OSN vtrhli do Iraku, ktorí v rozpore s medzinárodným právom bombardovali bývalú Juhosláviu, či aktuálne umožňujú Izraelu beztrestne masakrovať tisíce civilistov, vrátane detí v Pásme Gazy, to brvno nevidia. Tak ako pri Šimečkovi, aj pri Káčerovi by sme mohli pokračovať. Ale k inému sa ešte chcem dostať v tomto texte.
Som šokovaný z nadradenosti a pýchy liberálnych novinárov a progresívnych politikov. Aktuálne z nadradenosti a vyvyšovania sa, akoby bol naozaj nejaká vyššia rasa, Arpáda Soltésza. V pondelkovom komentári v denníku Sme, s veľavravným názvom Tešia sa na zabíjanie, Arpád Soltész okrem iného napísal: „Veľká väčšina populácie si, na rozdiel odo mňa, nie je vedomá dôsledkov svojich politických rozhodnutí alebo sú jej ľahostajné (čo je vo výsledku to isté). Nie sú debili, len by možno nemali činiť žiadne politické rozhodnutia, ani volebné.“
Prosím, prečítajte si tie vety od „demokrata“ Soltésza ešte raz. Keby mohol, bežným ľuďom, ktorí nevolia ním určené politické strany, by minimálne okamžite zobral volebné právo. A politikov, ktorí s ním nesúhlasia, by dal do basy. Že preháňam? A o čom inom sú tie jeho neuveriteľné slová? Krátky slovník slovenského jazyka z roku 2020 okrem iného uvádza, že znakmi fašizmu sú aj potlačovanie a popieranie občianskych slobôd. Čo iné, ako popieranie občianskych slobôd je, ak by vám niekto zobral volebné právo? Alebo by ste mu zabránili po zvolení vykonávať svoj mandát napríklad poslanca Národnej rady Slovenskej republiky?
Soltész v komentári tiež píše, že sa „trkvasi“ (rozumej my menejcenní) už tešíme, že budeme zabíjať druhých. Spýtam sa slovami Gabriely Rothmayerovej : Že by Arpád Soltész (ale aj Martin Šimečka, či Rastislav Káčer) svojimi slovami projektovali svoje vnútro? Prišijú nám, bežným, každé zlo, ktoré sídli v ich vlastnej duši? Myšlienka je energia. Sme, čo vyžarujeme, vyžarujeme, čo sme. A vždy sa prezradíme.