Malé štáty, akým je aj Slovensko, by si mali viac vážiť svoje osobnosti. Vrátane športových legiend, ktoré preslávili ich krajinu. Miro Šatan patrí určite k takýmto slovenským osobnostiam.
To, čo však za posledné dni schytáva od slovenských novinárov a „tiežfanúšikov“ na sociálnych sieťach ako prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja, je ale pravým opakom úcty a rešpektu k ľuďom, ktorí si úctu a rešpekt zaslúžia. Zabudli sme, čo pre Slovensko Šatan urobil za 30 rokov od roku 1994, kedy sa na zimnej olympiáde v nórskom Lillehammeri stal v drese Slovenska najlepším strelcom hokejového turnaja?
Naozaj my na Slovensku neznesiteľne rýchlo zabúdame. Slovenskí novinári obzvlášť. Jeden bývalý, nemenovaný športový novinár sa nehanbil nazvať Šatana dokonca „protekčným dieťaťom HZDS“. Dobre čítate, takto si my vážime naše legendy. A nielen to. Len za to, že hokejový zväz odobril návrat slovenských hokejistov pôsobiacich v ruskej KHL do reprezentácie, budeme teraz haniť nielen Šatana, ale budeme vylievať kýble špiny aj na celé vedenie hokejového zväzu. Rovnako umelo vyvolávať zdanie rozkolu a toho, že sa pred olympijskou kvalifikáciou a počas nej kabína rozdelí. Veď to by bolo také neslovenské, ak by Slováci držali spolu, že?
Už o pár dní čaká slovenských hokejistov kvalifikácia na zimné olympijské hry 2026. Rakúsko, Maďarsko a Kazachstan by v Bratislave, v ktorej sa odohrajú všetky kvalifikačné zápasy, mali byť súpermi, cez ktorých by sme sa mohli na olympiádu dostať. Nominácia trénera Craiga Ramsayho odráža dôležitosť kvalifikačných zápasov, sú v nej tak mená našich hokejistov z NHL, ako aj zo spomínanej ruskej KHL. A prečo by nemali byť? Už som sa k tejto téme na mojom facebookovom profile vyjadroval. Pamätá si niekto, že by sme takto zakazovali reprezentovať našim hokejistom hrajúcim v NHL v čase, keď NATO na čele s USA bombardovalo bez mandátu OSN Juhosláviu v roku 1999, alebo keď vojská USA na základe vymysleného dôvodu napadli Irak? Ak spomenuté neprekážalo, prečo tu niekomu prekážajú naši hokejisti z ruskej KHL?
Na tlačovej konferencii SZĽH, na ktorej bola verejnosti predstavená slovenská nominácia na olympijskú kvalifikáciu, ukázali športoví novinári doslova extraligovú úroveň politického aktivizmu a snahy špiniť a rozdeľovať, a to za každú cenu. Vrcholom bola otázka redaktora televízie Markíza, ktorý sa Miroslava Šatana spýtal, či by nominoval aj hokejistov, ktorí by hrali v lige organizovanej Talibanom. „Ja totiž nevidím rozdiel, či hrá hokejista v KHL alebo by hral v Afganistane za Taliban,“ povedal šokujúco novinár. Keď mu na to Šatan odpovedal, že je úplne mimo, bol ešte príliš mierny. Za takéto prirovnanie s Talibanom by sa totiž daný novinár mal hanbiť a zavesiť športovú žurnalistiku na klinec.
Následne sa v médiách rozbehla úplná a najmä jednostranná mediálna masáž. V denníku Šport sa v rozhovore s jedným z akcionárov hokejovej Dukly Trenčín objavili takmer čisto sugestívne otázky typu, či je toto čierny deň slovenského hokeja, či táto situácia polarizuje ešte viac hokejové hnutie, či môže narušiť atmosféru v kabíne. Absolútne scestné. Akoby boli novinári najradšej, keby sa kabína naozaj rozdelila a my by sme v kvalifikácii skončili ani nie na nepostupovom druhom mieste, ale poslední. Čím horšie, tým lepšie, tak mám pocit, že sa športoví novinári pozerajú na celú tému. A to je tá najväčšia hanba, väčšia, ak by sme aj náhodou na tú olympiádu naozaj nepostúpili.
Tomáš Marcinko je bývalý slovenský hokejový reprezentant, ktorý tvrdí, že obhajoba KHL je zľahčovaním vojny. Okrem toho, že je s daným umelým porovnaním úplne mimo, keďže ani jeden z našich hokejistov v KHL vojnu na Ukrajine neschvaľuje. Tomáš Marcinko, akoby zabudol, že v sezóne 2016 – 2017 tiež pôsobil v KHL, v čínskom klube Kchun-lun! Ak teraz tvrdí, že „vtedy sa to ťažko odhaľovalo, nebolo to také viditeľné, ako teraz, keď sa oslavujú vojaci a vojna ako taká“, je smiešny a pýtam sa vážne, či nie je aj hlúpy. V roku 2016 aj 2017 bol konflikt na východe Ukrajiny po Majdane v 2014 už rozbehnutý a ľudia trpeli. Len, a to možno Marcinkovi prekáža, vtedy útočila ukrajinská armáda na obyvateľov východnej časti svojej krajiny, prevažne ruskej národnosti. To bolo čo, ak nie vojna? Úž v roku 2014 Ruská federácia obsadila Krym.
Trojica hráčov z KHL Mário Grman, Martin Gernát a Adam Liška nám určite môže pomôcť, som rád, že ich Craig Ramsay nominoval. Ako tréner mal plnú moc nad tým, koho si vyberie do kádra. V každom okamihu to bolo a aj zostane športové, a nie politické rozhodnutie. Aj tu dávam Miroslavovi Šatanovi v plnej miere za pravdu. „Vy hovoríte svoj názor, ale v spoločnosti sú aj iné názory, ktoré treba rešpektovať. Sú iné názory, ktoré možno neboli uspokojené v minulosti. Teraz nebude možno uspokojená iná skupina. My nechceme byť na jednej ani na druhej strane. Sme neutrálni, riešime len športovú otázku a chceme sa spojiť pre dosiahnutie cieľa,“ odpovedal Šatan na tlačovke.
Verím tomu, že v kabíne sa chalani spoja pre dobrú reprezentáciu našej krajiny a že sa im podarí postúpiť na zimnú olympiádu. Tento úspech prajem aj Mirovi Šatanovi, ktorý za obdobie, počas ktorého šéfuje hokejovému zväzu, urobil v mnohých oblastiach týkajúcich sa hokeja veľký kus práce. Nemali by sme ho preto haniť, ale mu tlieskať.