Koncom mája tohto roku som na svojom fb profile napísal, že som nikdy nepopieral právo Izraela na obranu pred útokmi, smerujúcimi proti jeho existencii. Aj preto som mal prvotné pochopenie pre odvetné kroky Izraela po brutálnom teroristickom útoku Hamasu v októbri 2023, keď jeho členovia vtrhli na územie židovského štátu, zavraždili 1200 nevinných civilistov, vrátane žien a detí a do zajatia násilne odvliekli 240 rukojemníkov. (facebook.com)
Vojenská odvetná operácia Izraela však trvá doteraz a za 18 mesiacov sa zvrhla na niečo, čo mnohí nazývajú genocídou Palestínčanov. Ak by sme chceli byť miernejší, máme plné právo skonštatovať, že tak, ako teroristický útok Hamasu na území Izraela, ani vojenská odveta Izraela neboli a nie sú vedené v súlade s medzinárodným a humanitárnym právom.
Na nedávnom stretnutí s izraelským veľvyslancom na Slovensku Eitanom Levonom som sa pána veľvyslanca spýtal, či si uvedomuje, že s narastajúcim tlakom Izraela na Gazu a tvrdým zaobchádzaním voči Palestínčanom bude narastať aj antisemitizmu vo svete.
Izrael však akoby už stratil aj posledné zábrany a okrem pokračujúceho ničenia Gazy zaútočil zo štvrtka na piatok na Irán. Explózie boli zaznamenané nielen v Teheráne, ale aj v meste Natanz, kde je umiestnené kľúčové jadrové zariadenie určené na obohacovanie uránu. Stačí na ospravedlnenie izraelskej samovoľnej akcie to, že ,,vraj” sa jeho armáda zamerala len na kľúčové ciele iránskeho jadrového programu a že pri ňom mali zahynúť aj minimálne dvaja iránski vojenskí velitelia? Určite nie. Nielen ako predseda Zahraničného výboru NR SR, ale aj ako obyčajný človek so srdcom a túžbou žiť so svojou rodinou v mieri, odmietam útok Izraela na Irán a považujem ho za hrubé porušenie medzinárodného práva. Mimochodom, išlo o útok, ktorý zasiahol aj obytné štvrte, čo si vyžiadalo viacero civilných obetí, vrátane žien a detí. A celú oblasť to ženie do rizika vážneho vojnového konfliktu, ktorý by, žiaľ, nemusel mať len regionálny charakter.
Súhlasím s publicistom Eduardom Chmelárom, ktorý sa na margo útoku Izraela na Irán vyjadril, že ,,reakcia medzinárodného spoločenstva je neadekvátna. Vyzývať v tejto chvíli neutrálnym jazykom na zdržanlivosť znamená bagatelizovať, že tu ide o flagrantné porušenie medzinárodného práva zo strany Izraela, ktoré nemožno akceptovať. Nie je možné, aby sa tomuto štátu prepiekol akýkoľvek zločin.”
Je naozaj najvyšší čas zastaviť cynickú, nebezpečnú partiu, ktorú nielen so štátom Izrael, ale aj s celým svetom za posledné mesiace rozohral a stále viac a viac eskaluje súčasný izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Izraelská armáda vojensky ničí Gazu a jej obyvateľov, výsledkom čoho sú desaťtisíce mŕtvych civilistov, najmä žien a detí. Navyše blokádou Pásma Gazy sa zvyšuje utrpenie Palestínčanov a kvôli nedostatku základných potravín, sa zvyšuje riziko hladomoru. A predtým si ako otec dvoch maloletých dcér nemienim zatvárať oči. Židovský štát útočil aj na Libanon, Sýriu, Jemen a momentálne prišiel rad na Irán. Akoby mali právo od Najvyššieho zasiahnuť všade tam, kde sa im zachce. Ale to je hlboký omyl a cesta do pekla. Alebo aktuálne ,,iba” cynická hra, ktorou chce Netanjahu zakryť zverstvá, ktoré pácha jeho armáda v Pásme Gazy. Karty vyložené na stole izraelskej politiky hovoria jasne, Netanjahu hrá o politické prežitie. Zdá sa, že na pomoc si zobral aj Machiavelliho. Len ten sa musí v hrobe obracať, ako si ho izraelský premiér vykladá. Egoistický účel v podobe legitimizácie moci a prekrytie domácej krízy je neobhájiteľný a určite nemá morálnu silu posvätiť hanebný prostriedok, akým je vojna.
Zdá sa, že medzinárodný poriadok postavený po druhej svetovej vojne je definitívne v troskách. Ak sme za porušenie medzinárodného práva uvalili rôzne sankcie proti Ruskej federácii, čo teraz budeme robiť ako medzinárodné spoločenstvo s Izraelom? Žiaden ,,existenčný okamih pre židovský štát” nedáva Izraelu oprávnenie, aby páchal zverstvá ako v Gaze a aby útočil bez mandátu OSN na druhý štát. Ak sa posledný útok na Irán uskutočnil s tichým súhlasom USA, je to celé ešte desivejšie. Špirála nenávisti a vojen sa takto, žiaľ, roztáča čoraz divokejšie.
V globalizovanom svete môže mať každý vojenský konflikt charakter ničivej rozbušky. Najmä ak sa už takmer všade, na každom fóre hovorí iba o zbrojení a o vojne.