Študenti žurnalistiky sa v minulosti dlhé roky učili (a možno stále ešte učia) okrem iných aj poučku, že správa nie je to, keď pohryzie pes človeka, ale naopak, až to, keď človek pohryzie psa. Inak povedané, správa podľa tzv. starej školy by mala byť pre respondenta niečím zaujímavá. Výnimočná. Svet sa však už dobré desaťročie vydal aj v žurnalistike cestou zmeny. Čoraz viac sa mi zdá, že pre spravodajstvo v médiách je zaujímavé len to, aby udalosť, ktorá sa stala, mala v sebe čo najviac nenávisti, alebo by minimálne mala rozdeľovať spoločnosť. (facebook.com)
Učebnicovo a čoraz ostrejšie takto rozdeľujú spoločnosť a šíria nenávisť liberálne a progresívne médiá. Žiadne hľadanie pravdy, o polemikách ani nehovoriac. Oni pravdu nehľadajú, oni ju vlastnia. A na domácej scéne sú napríklad presvedčení, že aj keby povestné traktory padali, strana SMER-SSD je zlo a nič iné. Nitku suchú nenechávajú na nikom, kto sa akokoľvek spája so SMERom. Čuduje sa potom niekto, že táto mediálna masáž je taká silná, že aj po 10 rokoch vnímajú ľudia jej následky? Niektorí pritom nemajú problém zahrať sa na Pontského Piláta a s veľkou dávkou alibizmu si umývajú ruky. Príkladom je moderátorka Katarína Brychtová.
O čo ide? V roku 2015 spolu s Martinom Nikodýmom moderovala oslavy MDŽ, organizované našou politickou stranou. Ponuku na moderovanie najskôr zvažovala, potom odmietla, až nakoniec definitívne zobrala. Teraz, po 10 rokoch, sa v rozhovore pre portál 360ka zrazu kajá, že urobila chybu? Okrem iného v rozhovore povedala: „A to je to, keď idete proti svojmu presvedčeniu a svojmu svedomiu a to je zlé. Ja som to zobrala ako prácu… Žiadne sympatie tam neboli. To bolo hlúpe, veľmi zlé rozhodnutie.“ Nuž, vtedy jej peniaze za moderovanie neprekážali. A teraz cíti vo vzduchu mediálny záujem. Pretože keď povie, že SMER je zlo a ona urobila chybu, stáva sa tým človekom, ktorý metaforicky hryzie psa. Hoc silno pochybujem, že by honorár za moderovanie vrátila. Mediálny priestor ako účel je istý. Prostriedky nech už sú akékoľvek, Katarína Brychtová sa zjavne nehanbí.
V zahraničnej politike je príkladom šírenia nenávisti stále silnejúca vlna šovinizmu voči všetkému ruskému. V pondelkovom vydaní denníka Pravda to svojím nenávistným textom, nazvaným „Skutočným problémom Ruska sú Rusi“, potvrdil Juraj Mesík, označujúci sa za „analytika globálnych trendov“. Z celého Mesíkovho textu by stačilo vytiahnuť jeho konštatovanie, že „Rusi sú šovinistická pôda, z ktorej znovu a znovu vyklíčia a vyrastú noví tyrani. Z národa, ktorý verí, že veľké dejiny ľudstva sa začali v 18. storočí a ich jedinými protagonistami boli ruskí dobyvatelia plus Hitler a Napoleon, nemôže vzísť nič iné než vojny.”
Mesík dobre vedel, čo píše. Nepriateľstvo voči Rusku, stále silnejúca nenávisť voči všetkému ruskému sa nielen u nás, ale aj v celej Európe forsíruje programovo, už viac ako 10 rokov. To nezačalo ani udalosťami na Majdane. Prvé vlny prišli ešte skôr. A po nich ďalšie a ďalšie. Kto sa čo len trošku ohradí, je proruský. Viete si predstaviť, že by sme v Mesíkovom texte nahradili slovo Rusi a Rusko nejakým iným národom, alebo náboženstvom???
Spoločnosťou sa šíri ako mor zlo a nenávisť, médiá hrajú v tomto prím. Rútime sa do pasce. Jedinou šancou pre svet je kultivácia človeka a tiež médií. Neľutovať trošku vypočítavo a alibisticky, čo sme urobili pred 10 rokmi, ako Katarína Brychtová. Ani nenávidieť všetko ruské, ako Juraj Mesík. Ale ani nešíriť prvoplánovo nenávisť a zlo, nemyslieť si, že sme vlastníkmi pravdy, ako mnohé médiá.
Stačí jediné – snažiť sa robiť svet lepším. Tým, že začneme od seba.