Tí, čo ma poznajú, vedia, že zvedavosť a túžba učiť sa ma vystihujú viac než čokoľvek iné. Svet je pre mňa obrovskou knihou, do ktorej čítania som už roky ponorená. S každou novou stranou chápem význam tých predošlých viac a viac a zároveň ma tento príbeh čoraz viac ohromuje. (noveslovo.eu)
Pred pár týždňami som otvorila novú kapitolu tejto knihy, keď som po prvýkrát navštívila Rusko a zúčastnila sa BRICS Medzinárodnej školy 2024 v Moskve. Tento zážitok mi otvoril dvere do fascinujúceho sveta plného kontrastov a myšlienok, ktoré spochybňujú tradičné predstavy o globálnom usporiadaní, aké poznáme.
Na konferencii sa stretlo 95 delegátov z 36 krajín, prevažne z globálneho Juhu. Spájal nás spoločný záujem o BRICS ako platformu, ktorá má potenciál redefinovať medzinárodné vzťahy. No na rozdiel od prehnane pozitívnych alebo negatívnych interpretácií, ktorými je BRICS často sprevádzaný, som si uvedomila, že ide o živý a zložitý projekt, ktorého podstata ponúka a zároveň si vyžaduje nový uhol pohľadu. Prítomní delegáti priniesli na konferenciu vlastné skúsenosti – často skúsenosti krajín, ako Keňa, Uganda, Juhoafrická Republika, India a ďalšie, ktoré, hoci formálne nezávislé, no stále vystavené nátlaku a ekonomickej závislosti na západných mocnostiach. To, čo som vnímala, bola nádej, ale nie zaslepená idealizmom – skôr nádej spojená s realistickou túžbou po férových podmienkach a samostatnosti.
Projekt BRICS poskytuje platformu na diskusiu a obchodnú spoluprácu, ktorá môže mnohým krajinám ponúknuť to, čo v západných alianciách často nenachádzajú: možnosť byť rovnocenným partnerom. Práve preto, najmä pre krajiny afrického kontinentu, ktoré majú historickú skúsenosť s kolonizáciou, BRICS predstavuje cestu k zmene, k vyjadreniu suverenity, ktorá sa neobmedzuje len na formálne vyhlásenia, ale preniká hlbšie – do politického a ekonomického rozvoja, ktorý by mohli mať pevne vo vlastných rukách. Tento proces je pre mňa výzvou k zamysleniu sa, či aj my v Európe nezačíname prehliadať meniace sa svetové pomery.
Vnímam túto prirodzenú gravitáciu krajín globálneho Juhu smerom k BRICS nie ako výhradne pozitívny alebo negatívny fenomén, ale ako logický dôsledok ich snahy vymaniť sa z dominancie starých mocností. V skutočnosti nám táto dynamika môže ukázať, že svet už nie je taký čierno-biely, ako sme ho doteraz vnímali. Ako súčasť EÚ by sme mali byť pripravení pozrieť sa na BRICS nie cez prizmu predsudkov, ale ako na hnutie, ktoré nás vyzýva k zmene optiky. Ak budeme aj naďalej zanedbávať potrebu rovnováhy v medzinárodných vzťahoch a ignorovať ten obrovský ľudský a iný potenciál vo väčšine globálnej populácie, riskujeme, že sa ocitneme na okraji svetového diania.
Svet sa mení, a ak si slovenskí politici a aj my občania, ako súčasť EÚ, nezačneme uvedomovať význam týchto zmien, mohli by sme o pár rokov zistiť, že svet sa posunul a my sme zostali stáť. Je našou zodpovednosťou aktívne pristupovať k novým trendom a usilovať sa o partnerstvo, ktoré nebude založené na vnucovaní podmienok, ale na rešpekte a rovnocennosti. Tým však nenaznačujem, že by sme sa mali odtrhnúť od súčasných partnerstiev a väzieb a slepo sa hodiť okolo krku ďalšiemu pánovi a čakať, čo s nami bude. Skôr chcem zdôrazniť, že je to na nás, na ľuďoch Európy a kolektívneho Západu, aby sme, s cieľom posunúť sa vpred, vyjadrili túžbu vidieť svet v jeho komplexite, a nie fungovať v izolácii. Musíme sa prestať tváriť, že sme tu sami a že máme patent na správne odpovede. Svet nám teraz ponúka možnosť pozerať sa na veci inak a redefinovať naše globálne spoločenstvo na tejto planéte – je len na nás, či túto príležitosť využijeme alebo si ju necháme ujsť.