Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vo štvrtok poprel tvrdenia vysokých ruských predstaviteľov, že Washington a Moskva dosiahli dohodu o ukončení vojny na Ukrajine počas minuloročného prezidentského summitu na Aljaške. Ponuka obsahovala aj obnovenie hospodárskych vzťahov medzi USA a Ruskom vrátane spolupráce pri ťažbe nerastných surovín. (noveslovo.eu)
Rubio povedal novinárom: „Na Aljaške bol návrh (proposal), ale nedošlo k žiadnej dohode. Keby bola dohoda, vojna by sa skončila,“ a zopakoval pripravenosť Washingtonu zohrať „konštruktívnu úlohu“ v mierových rozhovoroch.
Pripomínam, že stretnutie v Anchorage inicioval prezident Trump a predložil tam americkú ponuku, ktorú prezident Putin prijal. Áno, medzištátne dohody trvajú dovtedy, pokým trvá pomer síl, za ktorého boli uzavreté. Volá sa to Modus vivendi. A niekedy sa uzatvárajú s úmyslom, že nebudú nikdy naplnené, lebo aspoň jedna strana sleduje v skutočnosti iné zámery. Takže pán Rubio má pravdu. V zásade málo záleží na tom, či dohoda bola ústna (prísľub) alebo uzavretá písomne. Príklad: rozširovanie NATO na východ, Minské dohody.
Takže vojna sa neskončila.
Dva extrémne odlišné pohľady
Vhľad prvý. Vyberám z rozsiahleho komentára v denníku The Independent. Inštruktívny titulok: Putin požaduje mierové rozhovory. Nastal čas na kopanec, pokiaľ je na zemi. Editor Sam Kiley tvrdí, že Rusko prehráva vo vojne na Ukrajine. Rozhovory v Anchorage vyvolali ruský revizionizmus sovietskeho štýlu, čo spojenci USA považovali za kapituláciu vo vzťahu k Moskve. Ukrajina získala výhodu nad Ruskom prostredníctvom dominancie v Čiernom mori.
Trump je zaneprázdnený vojnou proti Iránu. Vojnu v Perzskom zálive nateraz prehral. Aktuálne by mohol vyhľadať ľahké víťazstvo, čo – ako v Kremli vedia – predstavuje príležitosť pre Zelenského.
Európa, ba dokonca aj USA, však majú jednu možnosť. Tou je posilniť úspech Ukrajiny proti Rusku; pomôcť Kyjevu nielen zmraziť frontové línie, ale aj zničiť základy ruských logistických operácií tak, aby sa moskovský front úplne zrútil.
Ukrajina to možno dokáže dosiahnuť aj s tým, čo už má, prostredníctvom zúrivej kampane útokov stredného doletu na území okupovanom Ruskom.
Putin si uvedomuje, že porazená ruská armáda je nebezpečná, pamätá na hanebný návrat ruských vojsk z prvej svetovej vojny, kedy pomohli zvrhnúť cára. Rusko je federáciou štátov, impériom riadeným z Moskvy prevažne bielymi mužmi. Neruskí politici a obyvateľstvo by mohli privítať vojenský kolaps Moskvy a vzbúriť sa proti ruskej koloniálnej nadvláde.
Spojenci Ukrajiny (plus Amerika) sa zďaleka nestotožňujú s obnovením rozhovorov založených na absurdných požiadavkách na ukrajinskú neutralitu, trvalú vojenskú slabosť a územné straty, lež môžu využiť príležitosť, nastolenú Putinom, a pomôcť Západu zbaviť sa tejto hrozby zo strany Kremľa – aspoň na nejaký čas.
Je naozaj pozoruhodné, ako z neokoloniálneho Albionu zaznievajú argumenty o ruskom kolonializme. Dôležitejšia je však priznaná skutočnosť, že ani súčasná ponuka zasadnúť za rokovací stôl neznamená žiadnu serióznu snahu vyjednávať. Treba dočasne získať nejaký čas na konečné riešenie ruskej otázky.