Marek Ťapák zverejnil video s vyznaním, ktoré mi tlačilo slzy do očí. Pretože absolútne presne vyjadril pocity, ktoré určite nemám len ja. Pri každom hlásení o obetiach vojny cítim vinu, pretože som bol málo dôrazný, pretože som mal a mohol urobiť viac. (hlavnespravy.sk)
Ťapák svoje video začína otázkou: „Koho je to vina?” a nasleduje jeho hodnotenie súčasného stavu spoločnosti: „Stratili sme pud sebazáchovy, stratili sme súcit, nemáme víziu, len prežívame. Stratili sme radosť, ale získali zatvrdnutosť, cynizmus a ohlúpli sme, aj keď máme viac vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Stratili sme schopnosť posudzovať náročné umelecké diela, ale dokážeme sa zabávať na prostoduchých, vulgárnych narážkach. Stratili sme múdrosť a úctu našich predkov, ale získali sme prehnanú a falošnú korektnosť, ktorá nás doviedla do krachu.”
Ťapák pripomína utopický Orwellov román 1984. Vo fiktívne spoločnosti existujú štyri ministerstvá. Na ministerstve lásky sa mučilo, ministerstvo mieru, kde hlavnou propagandou bola vojna, ministerstvo pravdy, kde sa prepisovala história, a ministerstvo hojnosti, ktoré šírilo hladomor. Heslom bolo: Vojna je mier, otroctvo je sloboda, nevedomosť je sila. „Ako dnes!” hovorí Ťapák. „Bandera a Šuchevič sú hrdinovia a dobro, Hitler a fašizmus je zlo. To sú ale paradoxy!”
A Ťapák ide v paradoxoch ďalej: Vláda zvolená z vôle ľudu tvrdí, že nemá peniaze, na zbrane sa však peniaze vždy nájdu. Zlú ruskú ropu nakupujeme trikrát drahšie od našich priateľov. Spolu so západnými krajinami máme niesť dôsledky kolonizačnej politiky, hoci sme sa na nej nepodieľali. „Čo tam po tom, že nelegálna migrácia zaplavuje Európu, a my sme bezmocní, ale korektní. Čo tam po tom, že sankciami trpíme viac, ako ten, proti ktorému sú uvalené. Čo tam po tom , že sa nedodržiavali Minské dohody, že Porošenko vykrikoval, ako budú kvičať ukrajinskí obyvatelia ruského pôvodu. Čo tam po tom, že pri potlačení týchto separatistov zahynulo 13 tisíc civilistov? Čo tam po tom, že mierová zmluva v Istanbule bola na spadnutie, ale po príchode pána Borisa Johnsona nič neplatilo? Čo tam po tom, že azovskí fašisti upálili cez 50 ľudí v Odese, ale zlí Rusi zaútočili na mierumilovnú Ukrajinu?” Demokratické princípy Európa farizejsky a neúprimne neháji jedným metrom.
„A koho je to vina?” kladie zásadnú otázku Ťapák. Odpoveď je pre niektorých prekvapivá, avšak výsostne logická a pravdivá: „Moja! Pretože som nebol dostatočne dôrazný. Málo som upozorňoval na zárodky tohto šialenstva, málo som burcoval, málo vysvetľoval.” Keď sa človek postaví pred Stvoriteľa, nemôže povedať: Iní mi prikázali robiť to či ono, uvádza Ťapák citát z filmu Ridleyho Scotta. „A čo vy?” zakončuje Ťapák. Nepríjemná otázka, ktorá lezie pod kožu a každému pripomína, že nesieme osobnú zodpovednosť za stav sveta okolo nás v okamihu, keď ho opúšťame.