Hlava ruskej delegácie na mierových rozhovoroch Vladimír Medinskij dnes povedal, že téma návratu detí do svojej krajiny bola jednou z hlavných tém rozhovorov. (facebook.com)
Podčiarkol, že po tom, ako ruská strana žiadala od ukrajinskej zoznam detí, ktoré podľa Ukrajincov treba vrátiť na Ukrajinu (kde ich čakajú rodičia alebo iní príbuzní) dostali dnes od Ukrajiny konečne zoznam.
Je na ňom 339 mien.
Teda nie 200 tisíc, ani 120 tisíc ani 20 tisíc. To sú všetko cifry, ktoré vo svetovej tlači zaznievali, šírené ukrajinskými zdrojmi, ako údajný počet „detí unesených z Ukrajiny“. Žiadne státisíce, ani desaťtisíce ale 339 detí, o ktoré má Ukrajina oficiálny záujem.
Ruská strana zoznam teraz preverí a uvidíme, aká bude odpoveď.
Keďže je to vojna, ťažko sa vyznať, kto kedy nehovorí celkom pravdu. Ale celý príbeh o „unesených deťoch“ bol od začiatku podozrivý.
Aktívne ho na začiatku šírila najmä vtedajšia ukrajinská ombudsmanka Denysovová (bývalá dvojnásobná ministerka sociálnych vecí). Tá musela neskôr odsúpiť, pretože si dokázateľne tak bohapusto kadečo vymýšľala, že to už začalo byť trápne. (Ona sama to potom zdôvodnila, že išlo o výmysly pre dobro Ukrajiny a že ju o ne žiadala ukrajinská tajná služba).
Navyše, chýbali proste fakty. Keď už sa Ukrajinci odvolávali na nejaké analýzy, tak poukázali napríklad na správu Amnesty International – ale v nej sa vôbec nehovorilo o nejakých tisícoch či viac unesených detí. Len sa spomínali doslova prípady jednotlivcov, plus kritizoval postup ruskej vlády, ktorá umožnila rýchle udeľovanie občianstva sirotám.
Ešte nevieme celú pravdu, lebo je stále vojna a fičí propaganda z jednej aj druhej strany. Ale príbeh o tom, ako vraj Rusko masovo unášalo deti je dnes už veľmi blízko vyvrátenia.
Vyzerá to proste ako ďalší produkt masovej propagandistickej mašinérie ukrajinského režimu a jeho spojencov.