A je to dôležité, výzva k hrdinskosti je súčasťou našej, západnej kultúry. (facebook.com)
Slováci sa ako kultúrny národ (najmä národ s vlastnou literatúrou) zrodili v 19. storočí najmä cez rôzne diela epického charakteru (moji obľúbení bardi sú v tomto smere Ján Botto a Samo Chalupka).
Mimochodom, v tomto sú Slováci dosť podobní Bulharom (tiež mali v 19. storočí rozsiahle básne o cudzom jarme, o nezlomnosti národa, a podobne.)
Ale až do polovice 20. storočia Slováci nemali nejakú vyslovene veľkú dejinnú udalosť, v rámci ktorej by sme vedeli identifikovať aj masové vzopätie aj veľa rôznych konkrétnych hrdinských ľudských osudov. Počínajúc osobnosťami ako Golian, Viest či Karvaš, ale končiac aj mnohými a mnohými drobnejšími no dôležitými individuálnymi príspevkami k bojovému úsiliu a odporu.
A tak celkom správne sa v povojnovom období, keď sa Slovensko rýchlou modernizáciou zaraďovalo medzi štandardné európske národy, mimoriadne zdôrazňoval tento dejinný, symbolický aj mytologický význam SNP.
Iste, niekomu prekážalo, že sa vtedy preháňala úloha komunistickej časti odboja, iným zase prekážalo a prekáža, že sa verejne viac nehovorí o dilemách a obetiach na strane ľudáckych predstaviteľov, čo tiež neboli všetko zďaleka monštrá.
Ale to sa môže preberať pri podrobnejších rozpravách o dejinách, a aj sa to tak robí. SNP ale musí ostať ako jasná, nespochybniteľná veľká dejinná udalosť, aj v jej komplexnej aj v skratkovitej podobe.
Bohužiaľ sa po roku 1989 Povstanie síce pripomína, ale skôr tak veľmi všeobecne a chýba práve viac aktivít, ktoré by ho približovali cez konkrétne ľudské osudy.
A aj to, aby sa vôbec pripomínalo – upozorňujem, že podľa prieskumov obrovská časť dnešnej mládeže ani nevie, čo to to SNP vlastne bolo, niektorí ho nevedia odlíšiť od roku 1968, mnohí ani len zaradiť do správnej dekády a podobne.
A ono práve to pripomínanie hrdinstva a obetovania sa je veľmi dôležité v dnešnej dobe. Vidíme extrémne rozšírenie prejavov zbabelosti a ľudia sú na toto správanie dokonca perverzne hrdí – neschopnosť postaviť sa vlastnej bubline, neschopnosť prejaviť reflexiu voči sebe samému a svojmu správaniu, hromadné napádanie protivníkov akoby „tlupou“ (na to slúžia napríklad sociálne siete).
Práve preto treba, aby napríklad dnešná mládež mala možnosť vnímať aj iné spôsoby správania a to cez konkrétne ľudské osudy.
A to je aj úloha SNP. K nemu, samozrejme, patrí aj prosté, ľudské vzdanie úcty všetkým tým, ktorí vtedy v bojoch či represáliách prišli o zdravie či o život.