Aj to z toho značne kričí.
Pričom nie som jediný, kto sa z toho chytá za hlavu. Korčok bol nielenže roky súčasťou systému vlád Smeru, ale ešte aj mal rôzne maniere a vystupovanie, dosť papalášske, z ktorých bolo jasné, ako sebavedome sa v tom systéme cíti. Vrátane toho, že vedel aj ministrom posielať čisto osobné požiadavky, ktoré nesúviseli s jeho prácou.
Zároveň bolo cítiť, že je ambiciózny. A to bol problém – za Smeru dosiahol najvyššie na métu štátneho tajomníka.
Šanca prišla po zmene vlád, zrazu tu bola ponuka na ministerský post. A už to išlo, veď v obracaní kabátov máme celkom pekné tradície.
Odvtedy má „pevné postoje“ dôležité pre daný tábor a ich zahraničných sponzorov. Zvlášť, čo sa týka podpory konfliktu na Ukrajine.
Lenže doslova studené vystupovanie z neho nerobilo práve silného kandidáta.
A tak sa zavelilo, že namiesto čisto parlamentnej rozpravy sa ide na námestia. A v rámci protestov sa bude zdôrazňovať ten pravý Kandidát.
Tým nechcem povedať, že ľudia na námestiach tam chodia kvôli nemu. Určite kopa z nich chce prejaviť nejaké vlastné rozhorčenie. Ani si nedovolím tvrdiť, že koalícia v každom okamihu dobre komunikuje. Koniec-koncov, voľby jej vyhrá aj to, či budú vedieť predstavovať pozitívne témy vládnej politiky, nielen rôznu reorganizáciu.
Ale o protestoch naozaj treba hovoriť pravdu. Ide o prezidentskú kampaň.