Samozrejme, fajn je život v Rusku vidieť na vlastné oči. Ale človek by musel toho vidieť naozaj veľa, aby prenikol hĺbkou toho, ako sa tam vlastne žije a čo všetko sa tam deje. (facebook.com/draxlerjuraj)
Rusko má ale mimoriadne rozvinutú kultúru, ktorá umožňuje rozsiahle náhľady na drsný aj krásny, surový aj nežný život tejto veľkej krajiny, ktorá je v niečom krásne previazaná so zvyškom Európy, v kadečom ale mimoriadne svojská.
Dám teda päť tipov na úplne jednoduchý typ kultúry – seriály. Také, ktoré podľa mňa veľmi dobre a rozmanito ukazujú dnešné Rusko.
Ešte predtým ale dovoľte pár historických poznámok:
Práve filmová kultúra podľa mňa v mnohom ukázala životaschopnosť krajiny.
Pretože aj v ére, keď sa akoby všetko rozpadalo, po konci Sovietskeho zväzu, to vo filmovej kultúre, naopak, začalo bublať a bobtnať a boli z toho nádherné filmy, ktoré patria k tomu najlepšiemu, čo vo svete je.
A nebolo to len tak. Na jednej strane Rusi (a Sovieti) patrili k absolútnym priekopníkom, super inovátorom svetového filmu (Ejzenštejn, Pudovkin, Dovženko, Vertov…).
Po vojne ale nastala určitá stagnácia. Niežeby občas neboli noví inovátori (Tarkovskij), alebo, že by sa nerobili filmy so zaujímavou poetikou alebo peknými ľudskými príbehmi (režiséri Menšov, Rjazanov, Končalovskij, Michalkov…).
Ale bolo to postupne také… značne konvenčné. Aj technicky (práca s kamerou a strihom) aj z hľadiska štýlu rozprávania.
Rozpad režimu ale filmárom priniesol vyslobodenie. V prvej vlne prišli filmy, ktoré sa kriticky vyrovnávali so sovietskym režimom. V mnohom túto cestu otvoril Karen Šachnazarov, ja mám rád jeho Mesto nula (Город Зеро). Film, ktorý sa absurdisticky, s veľkým presahom na širšie dejiny, pozeral na perestrojkový Sovietsky zväz. (So Šachnazarovom som strávil pár veľmi príjemných chvíľ, v diskusii o umení aj o politike, pri mojej decembrovej návšteve Moskvy.)