Arestovyč: Putin hovorí na 99 percent pravdu. A je aj konzistentný. To, naopak, Kyjev sa každú chvíľu vyjadruje inak. (facebook.com)
Na chvíľu preruším sviatočnú atmosféru upozornením na interview, ktoré vyšlo včera.
Bývalý šéfpropagandista Zelenského Alexej Arestovyč dal dlhý rozhovor známemu americkému videoblogerovi Patrickovi Ben-Davidovi.
Rozhovor prirodzene vzbudzuje obrovský záujem v Rusku a na Ukrajine. Arestovyč okrem iného povedal:
– Mier na jar 2022 bol na dosah, zmenil to Johnson svojou návštevou.
Upozorňuje aj na to, že „argument Bučou“, teda, že Kyjev s rozhovormi skončil, keď sa objavili údajné pozostatky vyvražďovania na predmestí Kyjeva, nesedí. Upresňuje, že niekoľko týždňov Západ tlačil na pokračovanie vojny, a tlak začal Johnsonovou návštevou. Stupňoval sa paralelne s tým, ako pokračovali mierové rozhovory, ktorých sa Arestovyč čiastočne tiež zúčastňoval. Žiadne rázne rozhodnutie po Buči.
– Ukrajina má v tejto chvíli už 150 tisíc mŕtvych. Ďalších 400 až 500 tisíc je pre zranenie vyradených z boja.
Tiež poznamenáva, že ruské straty sú oveľa vyššie ako ukrajinské.
– Verzia, že Nord Stream zničili Rusi je čistý nezmysel.
– Na Ukrajine panuje šialená korupcia.
– Snaha o vstup Ukrajiny do NATO je samovražedná, je to proti záujmom Ukrajiny.
Pripomeniem, Arestovyč viedol komunikáciu prezidenta Zelenského po invázii ruských vojsk. Robil pre novinárov denné brífingy o situácii na fronte a postojoch prezidentskej administratívy.
Rok po začiatku vojny sa s režimom ale prudko rozišiel po tom, ako povedal, že ruská strela, ktorá trafila obytný dom v Dnipre, naň nemierila, zbila ju ukrajinská protiletecká obrana.
Následne musel opustiť funkciu. Postupne začal režim kritizovať, až nakoniec musel z Ukrajiny ujsť, pre vyhrážky smrťou aj hrozbu zatknutia a súdu za údajnú vlastizradu.
Usídlil sa v USA, kde má dobré vzťahy v Republikánskej strane. Odtiaľ konzistentne, na svojom aj iných populárnych kanáloch, kritizuje kyjevský režim.
O Putinovi aj v tomto interview hovorí, že ho vníma ako nepriateľa, pretože napadol jeho vlasť, ale zároveň, že Putin neklame, reálne chce odvrátiť nebezpečie, ako ho on, Putin vníma, ktoré by Rusku hrozilo, ak by sa z Ukrajiny stalo nepriateľské teritórium.
Mimochodom, aj v tomto rozhovore podčiarkuje niečo, čo by malo byť očividné, ale v záplave propagandy sprava-zľava to málokto povie: Putin je jedným z najviac prozápadných politikov, akého Rusko v modernej dobe malo.
Ukazuje to na tom, ako sa Putin dlho snažil so Západom dohodnúť, nadviazať strategické partnerstvo. Proti sa začal obracať kvôli rozšírovaniu NATO na východ a snahám o zmenu režimu na Ukrajine.
K tomu dodám: toto sa ľahko dokladuje nielen zahraničnou politikou, ale snahami o vnútorné reformy, ktoré sú v skutočnosti veľmi „západné“, pričom Putin sa úzkostlivo pridržiava práva, čiže režim je síce autoritársky, ale ani náhodou nie v zmysle mnohých neeurópskych ekvivalentov.
Arestovyč ruského lídra označuje za liberála v štýle britských premiérov 19. storočia a v zásade sa s tým dá súhlasiť.
Mimochodom, aj z hľadiska dlhšej histórie stojí za zmienku, že ak sa Putin odvoláva na nejakú historickú figúru, tak je to Peter Veľký, Teda vodca, ktorý programovo Rusko „europeizoval“.
V tomto zmysle, dodávam ja, sa dá zjednodušene Putin brať ako niekto, kto seba vníma ako obrancu tradičných európskych hodnôt, od ktorých sa Európa odkláňa.
Aj preto, mimochodom, si nie vždy rozumel či rozumie s rôznymi inými ideologickými prúdmi doma, ktoré často programovejšie vnímajú Rusko ako inú kultúru, kde treba nastoliť režim štruktúrovaný inak ako velia tradičné európske modely, a podobne.
Arestovyč je pomerne zaujímavá figúrka. Nepochybne veľmi inteligentný, obratný v zložitej ukrajinskej situácii – veď sa aj v správny čas s režimom rozišiel, keď už začalo byť pomerne zjavné, kam to všetko smeruje.
Samozrejme, má svoju agendu, takže ho netreba brať celkom ako objektívny, nestranný zdroj.
Už dlhší čas sa verejne pripravuje na kadidatúru v prezidentských voľbách. Tam má len malé šance uspieť v zmysle zvolenia, ale v procese rozhodne môže dosť zamiešať karty a ovplyvňovať, kto nakoniec prezidentom bude.
Pomôže mu v tom spojenectvo s konkrétnymi klikami u republikánov, ktoré tiež majú svoje záujmy smerom k Ukrajine a Rusku. (V zásade konflikt treba do značnej miery vnímať aj z hľadiska biznisu, niektorým klikám vyhovuje podporovať vojnu, so všetkými spravodajskými a obrannými kontraktmi, iní sa radi na Východe dohodnú, s cieľom zabezpečiť si výhodnú spoluprácu v iných oblastiach.)
Videobloger tiež patrí ku kontroverznejším osobnostiam. Ale rozhovor je rozhodne zaujímavý. Neprináša síce nič naozaj nové, ale veľa vecí je pomerne inteligentne sformulovaných a to, že to hovorí jeden z bývalých top predstaviteľov režimu v Kyjeve má tiež svoju váhu.