A hneď to zaklincovali oslavným oznámením o umiestnení nových útočných zbraňových systémov.
Severoatlantickú alianciu môžeme pokojne označiť za jednu z najkontroverznejších medzinárodných organizácií.
V niektorých ohľadoch fungovala pre svojich členov ale aj okolie naozaj pozitívne:
Po prvé, ide nielen o nástroj kolektívnej obrany ale aj kolektívnej bezpečnosti. Nie nadarmo sa poukazuje na to, že Grécko a Turecko by od 2. svetovej vojny už niekoľkokrát vošli do vojnovej konfrontácie (naposledy boli na hrane vojny ešte v 90. rokoch), ak by oba štáty neboli členmi NATO.
Podobne členstvo v tejto organizácii, podobne ako v EÚ, výrazne napomohlo zníženiu napätia vo východnej Európe, napríklad medzi nami a Maďarskom, či Rumunskom a Maďarskom. Za iných okolností by sme tu roky zbrojili alebo minimálne udržiavali zbytočne veľké armády.
S tým súvisí aj celková situácia členov: tým, že sme v systéme kolektívnej obrany, všetci roky dávame na obranu oveľa nižšie čiastky, ako by to bolo za iných okolností.
Bohužiaľ, NATO zároveň pre svetový mier v iných aspektoch pôsobilo a pôsobí skôr negatívne.
Otrasnou bola intervencia v Juhoslávii, na toto nikdy netreba zabudnúť. Krajinu aliancia vybombardovala, s porušením medzinárodného práva a na základe lží.
Druhým problémom vždy boli snahy „členstvom“ zožrať aj krajiny priamo na hranici s Ruskom.
O vzťahu Ruska a NATO sa diskutuje často zmätene. Áno, Rusom (vtedy Sovietom) bolo ústne sľúbené, že sa NATO nebude rozširovať na východ. Ale Rusko neskôr rozširovanie schválilo. No na základe písomnej dohody s NATO, že štáty aliancie nebudú pôsobiť tak, aby v nových členských štátoch pribudli nové základne alebo tu boli trvalo umiestnené západné jednotky.
To aliancia porušila a do toho USA odstúpili od troch kľúčových dohôd na kontrolu zbrojenia.
Pre Rusko to boli kroky výrazne zvyšujúce jeho potenciálne ohrozenie. Do toho prišla ponuka rozšíriť NATO na Ukrajinu a zároveň budovať raketové základne v Poľsku a Rumunsku.
Tie práve teraz USA slávnostne uviedli do prevádzky, včera to začali „oslavovať“.
Tie na obranu proti Rusku slúžiť nemôžu, to má balistických rakiet oveľa viac, ako by „raketový štít“ dokázal zostreliť, a znalci (ako profesor Postol) od začiatku tvrdili, že štít by nevedel zostreliť iránske rakety, čo je jeho oficiálny cieľ.
Ale tu umiestnené rakety môžu slúžiť na cielené útočné operácie. Preto proti nim Rusko od začiatku veľmi tvrdo protestovalo.
No a potom nešťastná pozvánka do NATO pre Gruzínsko a najmä Ukrajinu. Pred týmto už varovala naozaj polovica diplomatickej a obrannej elity samotného USA. Ale neoconi si to presadili a spustili tak hodinky tikajúce smerom ku konfrontácii.
Vidíme ju dnes, v otrasnej forme, prakticky v priamom prenose.
NATO niektoré svoje úlohy plnilo dobre. Zároveň je organizácia symbol bezbrehej expanzie svojho najväčšieho člena, v ktorého vleku sú bohužiaľ aj európske štáty.