Pocit, že v niektorých etapách sa vezieme na lodi bláznov sprevádza ľudstvo od staroveku. (noveslovo.eu)
Asi prvá zmienka pochádza od Platóna. Loď bláznov je loď, na ktorej sa moci chytili pasažieri – násilím zvrhli kapitána, ktorý sa vyznal vo svojom remesle, a v sladkej nevedomosti sami začali rozhodovať o správnom kurze. Od Platóna obrovské množstvo ľudí malo pocit, že sa nechtiac a bezmocne, vydaní napospas osudu, vezie na lodi bláznov. Muselo to tak byť, inak by sa nestalo, že v staroveku, stredoveku i v novoveku možno desiatky umelcov tento námet pretavilo do umeleckých diel. Do básní, obrazov, filozofických prác… Ani to, čo intenzívnejšie ako inokedy prežívame v prvých pár týždňoch tohto roka, sa nedá precítiť inak. Len tak, že sa vezieme kamsi do končín, o ktorých nám predkovia odkázali, že sú tam nebezpečné útesy, v ktorých môže loď stroskotať, môže skončiť život nás všetkých, ale zdivočelí a neznalí únoscovia, opojení mocou, tvrdia, že tam je naše šťastie…
A o čom únoscovia našej lode hovoria?
Prezident USA povedal, že zaberie Grónsko. Lebo je to v záujme národnej bezpečnosti jeho krajiny. A upozornil, že v okolí ostrova krúžia čínske a ruské lode… (Akosi pritom zabudol, že jeho krajina má v Grónsku veľkú vojenskú základňu a že zmluvne sa zaviazala nie útočiť na najväčší ostrov sveta, ale v prípade vonkajšieho útoku na túto časť Dánska ju brániť.)
„Nevidíme žiadne ruské ani čínske plavidlá v okolí Grónska… čínske a ruské lode sa síce nachádzajú v Severnom ľadovom oceáne, ale nie v blízkosti Grónska,“ mal podľa agentúr reagovať generál Soren Andersen. Asi by o tom čosi mal vedieť, lebo je to šéf dánskeho arktického velenia.