V Izraeli je mnoho ľudí, ktorí si chyby uvedomujú. Vedia, aké nevyhnutné náklady so sebou prináša ich politika. Otázka znie, prečo robia to, čo robia. (Marker.sk)
S postupom času si čoraz viac uvedomujem genialitu kroku, ktorý Európa podnikla po druhej svetovej vojne: integrovala národné ekonomiky tak, aby vytvorila vzájomné závislosti medzi štátmi, ktoré kedysi bojovali proti sebe, a tým zabezpečila, že budúce vojny by boli príliš nákladné na to, aby sa o nich vôbec uvažovalo. Zdá sa, že práve vďaka tejto stratégii odvtedy – napriek vážnym napätiam – nehrozí, že by tieto krajiny proti sebe viedli vojnu. Viem, že v EÚ je hrča všelijakých problémov, ale toto si zaslúži uznanie. Najmä, keď sa pozrieme za hranice Európy.
Zúfalá potreba takéhoto riešenia v dnešných nebezpečných konfliktných zónach sa zdá byť dosť zrejmá a je dnes veľa ľudí, ktorí to dobre chápu.
Ruskí lídri už dlho varovali, že snahy Západu izolovať Rusko od jeho európskych susedov – ktorých súčasťou bolo aj rozširovanie NATO – nakoniec vyústia do rozsiahleho konfliktu, ktorého sme stále svedkami na Ukrajine. A na Blízkom východe to dnes arabskí lídri zdá sa chápu lepšie než ešte pred pár mesiacmi – súdiac podľa súčasného záväzku krajín GCC (krajiny Rady pre spoluprácu arabských štátov v Zálive, pozn. prekl.) vytvoriť spoločný investičný fond vo výške 300 miliárd dolárov na pomoc pri povojnovej obnove Iránu.