Rozhovor o rokovaniach Ameriky s Iránom, ale aj s Ruskom a Ukrajinou, ktoré nikam nevedú. Prečo je to tak. (Marker.sk)
Prezident Spojených štátov tvrdí, že nie je viazaný medzinárodným právom, a dnes, prvýkrát od roku 1972, nie je svet viazaný žiadnou právnou štruktúrou, ktorá by obmedzovala vývoj jadrových zbraní. Obe tieto skutočnosti sú dôsledkom chybného posúdenia situácie, absencie myslenia Donalda Trumpa. Čo zostalo z medzinárodného práva, profesor Mearsheimer?
Pokiaľ ide o kontrolu zbrojenia, nejde len o Trumpa. Treba si uvedomiť, že sme vstúpili do unipolárnej éry – hneď po skončení studenej vojny – s niekoľkými dohodami o kontrole zbrojenia. Ako ste správne podotkli, prakticky všetky tieto dohody o kontrole jadrových zbraní už neplatia. Je to prvýkrát od roku 1972, keď sme mali zmluvu SALT I, čo nemáme žiadnu dohodu o kontrole zbrojenia.
V skutočnosti to nie je prekvapujúce, ak na chvíľu odhliadneme od Trumpa. Faktom je, že republikáni historicky nenávideli kontrolu zbrojenia. Urobili všetko pre to, aby zabránili Spojeným štátom uzavrieť dohody o kontrole zbrojenia. Samozrejme, neboli vždy úspešní, ale boli skutočnou prekážkou.
A potom boli ľudia ako George W. Bush, ktorý krátko po nástupe k moci zrušil zmluvu ABM, a nakoniec bola zrušená aj zmluva INF a teraz je zrušená aj Nová dohoda START. Ale tento druh správania má dlhú tradíciu, takže sa netýka len Trumpa.
Pokiaľ ide o Trumpa, ako sme už spomínali, nenávidí medzinárodné inštitúcie. Tieto dohody o kontrole zbrojenia sú inštitúciami a nie je prekvapujúce, že je ochotný ich zrušiť alebo nechať vypršať, a to je to, čo urobil v tomto prípade.
Myslím si, že musí nenávidieť aj americkú ústavu, pretože zmluvy, keď ich ratifikuje Senát, majú v našom právnom poriadku rovnaké miesto ako ústava.
V tomto prípade neporušil ústavu. Len nechal zmluvu vypršať.
Nie, hovorím o jeho pohŕdaní ústavou, keď sa rozhodne nedodržiavať medzinárodné právo. Uvedomujem si, že ju nechal vypršať. Istý znalec hovorí, že skutočná hodnota týchto zmlúv nie je v obmedzení počtu jadrových hlavíc, ale v možnosti inšpekcie zbraní iných krajín. To je hlavná výhoda týchto dohôd a my ju už nemáme.
To je pravda, ale v konečnom dôsledku tieto dohody o kontrole zbrojenia nemajú veľký význam. Podľa tejto dohody, ktorej platnosť práve končí, má každá strana povolených 1 500 jadrových hlavíc. To je viac než dosť na to, aby sme svet niekoľkokrát vyhodili do vzduchu.
Predpokladajme, že jedna strana začne zbrojiť a druhá nie, a povedzme, že jedna strana zvýši počet hlavíc na 10-tisíc a druhá strana má len, povedzme, 2 000 hlavíc. Jedna strana má teda päťnásobnú prevahu. Myslíte si, že na tom záleží? Odpoveď je nie, pretože nemáte šancu vyhrať, aj keby ste mali jadrovú prevahu, keď sú čísla také veľké.