Tento týždeň sa začínajú futbalové MS. Okrem olympiády najväčší sviatok športu. (Marker.sk)
V normálnej dobe robí futbal zrkadlo politike. Je to najglobálnejší zo všetkých športov, aj keď Čína a India (čiže nejaké 3 miliardy ľudí) zostávajú bokom. Pre všetkých platia rovnaké pravidlá, vyjadrujú sa k nemu zarovno všetci, vedomosti alebo skúsenosti nemajú význam, ale stále hrajú len tí najlepší, slovo reprezentácia tú ešte má svoj pôvodný význam. V politike to už dávno neplatí, demokratické voľby toho nie sú zárukou, rovnako ako ňou nie je monarchia, iné formy vlády ani nespomínajme.
Futbal oproti politike a aj niektorým iným športom ešte stále celkom úspešne vzdoruje ideológiám. Stále hrajú muži proti mužom, ženy proti ženám, nič sa nemieša. Nepresadili sa ani nadnárodné princípy, mužstvá sú národné (alebo štátne) reprezentácie. Vždy mi bolo sympatické, že Škóti majú vlastný dres. Pravda, všeličo sa aj kazí. Katalánci už prestali vzdorovať a nastupujú za Španielsko, dlhodobý ekonomický a demografický úpadok Talianska vidieť aj vo futbale, ešte aj kolonizácia má svoje dôsledky, stačí pohľad na mužstvá Francúzska, Belgicka, Anglicka…
Nežijeme pokojnú dobu, svet hľadá novú rovnováhu, čo znamená niekoľko ťažkých existujúcich vojen a hrozby konfliktov ďalších. Arméni chcú nepochopiteľne po Gruzíncoch a Ukrajine vstúpiť do tej istej rieky, vojna v Iráne už vyvoláva spory medzi Amerikou a Izraelom, Ukrajina tlačí do vojny proti Rusku Nemcov a EÚ. Všeličo je naruby a šport tým trpí. Futbal nemôže byť výnimka, geopolitika do futbalu samozrejme zasahuje, musí sa prejaviť aj tu.
Z kvalifikácie boli vylúčené reprezentácie Ruska, Pakistanu a Konga. Izrael mal ešte – asi poslednýkrát – výnimku.