Reportáž zo súčasného Poľska. (Marker.sk)
Poľsko je šiesta najväčšia ekonomika EÚ, najbližšia veľká kultúra v našom okolí, zahraničná politika poľského štátu má význam pre podobu východnej Európy. Poľsko potvrdilo svoj význam pri páde komunizmu (Ján Pavol II., okrúhly stôl), dnes je bodom kontaktu, hlavným hubom západnej politiky voči Ukrajine. Význam Poľska vynikne pri porovnaní s Rumunskom, ktoré má tiež strategicky dôležité postavenie na mape, úzke vzťahy s Washingtonom, ale za Poľskom výrazne zaostáva.
S Poliakmi sa pritom pomerne ťažko vychádza. „Je vôbec niekto, s kým sa Poliaci vedia dohodnúť?“ spýtal sa s úsmevom nedávno jeden z poradcov z Trumpovej administratívy. Poľsko dôverne pozná, v tej vete sa skrýva viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Poliaci sa cítia byť partnerom pre Nemcov či Američanov, čo z opačnej strany nie je opätované s rovnakým záujmom, o malé štáty vo svojom okolí záujem skôr nemajú. Asymetrické vzťahy sú pre Poľsko typické. Poliaci by radi organizovali širší región, slúži tomu aj starší koncept Trojmoria, čo tiež zapadá do dlhodobej politiky USA voči nášmu regiónu (relativizovať EÚ, provokovať Rusko), ale Poliaci nemajú zdroje ani politickú predstavivosť, aby mohli mať jednotliví členovia pásu územia medzi tromi morami dojem, že tento koncept môže slúžiť aj niekomu inému, ako Poliakom (a Američanom).
Keď sa Poliaci rozhodli, úspešne znefunkčnili V4, bolo to dielo Tuska, Fiala mu asistoval. Teraz, keď sa snažia V4 oživiť, podceňujú alebo ignorujú politický charakter Pétera Magyara. Preto aj celý entuziazmus vyzerá fotogenicky, ale je iba zahraný. Na druhej strane vo Varšave nedémonizujú Fica (ako to robili v Prahe), a keď ukrajinská raketa zabila poľských civilistov, alebo na poľské územie padali (zrejme úmyselne a zrejme skúšobné) ruské drony, Poliaci nereagovali hystericky, vojna sa nerozšírila. Hystériu zato vrchovato pestujú doma, vo vnútornej politike.
Poliaci nemajú radi, keď sa im pripomína rozdiel ich politického režimu medzi vojnami s demokraciou v Československu. Dnes, ak by naši politológovia neriešili všetko cez geopolitiku, by sme dospeli k podobnému vzorcu, charakter politického režimu v Maďarsku a Poľsku je iný, ako u nás a v Česku. Platí to aj napriek rozdielom v stave právneho štátu medzi Českom a Slovenskom.
Poliaci sa tradične pred nami izolujú, je to pre nich dôsledok vlastenectva, rovnako radi však prenikajú so svojimi produktami na naše trhy, aj to považujú za vlastenectvo. Obzvlášť to platí pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Penta v Poľsku čelila problémom, ako však ukazuje úspech HB Reavis vo Varšave, priepustnosť je selektívna.
Nič z toho nespochybňuje význam Poľska.
Poliaci si chránia vlastný trh, nepreniklo tam plzeňské ani slovenské pivo, vlastne žiadny spotrebný tovar, ktorý má u nás vyššiu kvalitu ako domáca produkcia v Poľsku. Poľsko funguje ako protekcionistický štát bez formálneho protekcionizmu – ale najmä voči nám, podstatne menej voči Nemecku.