Volodymyr Zelenskyj sa správa ako nový vodca EÚ. Prostredie hlavného prúdu politikov, diplomatov a novinárov mu za to tlieska. (Marker.sk)
Z Mníchova do Mníchova vedie zaujímavý historický oblúk. Minulý rok po vystúpení viceprezidenta JD Vancea na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii Európa pochopila, že Amerika sa naozaj zmenila. Už sa nespráva ako ideový vodca Európy, ale ako obchodník. Nepredáva idey a módu, ale ešte viac technológie, plyn, zbrane. Amerika už nevidí vojnu na Ukrajine, svetový obchod a migráciu rovnako ako západná Európa, ale presadzuje svoje záujmy. Už sa neskrýva za reči o demokracii a filantropiu pána Sorosa, ale hovorí o nich transparentne, priamo, hrubo.
Za ten rok mnohí pochopili viac ako za desať rokov predtým. To je tých päť percent HDP na obranu, dovoz amerických surovín namiesto ruských, budovanie amerických jadrových elektrární u nás, v Maďarsku, Poľsku, imunita amerických technologických firiem na trhu EÚ, kritika obmedzovania slobody slova a volieb v Európe spojená s nárastom vplyvu USA všade, kde vládne skepsa k EÚ, ale vo východnej Európe všade, bez ohľadu na vzťah k EÚ.
Je to príbeh, ktorý Európu čoraz viac oslabuje. Spôsoby Bidena a Trumpa sú výrazne iné, ale americké impérium z Európy neustúpilo. Stačí si vziať príklad Rumunska. Tento štát je do značnej miery riadený cez tamojšie tajné služby, ktoré majú úzke väzby na Washington. Călin Georgescu, pre ktorého rumunské orgány s podporou Paríža a Bruselu zmarili voľby a ktorému zakázali kandidovať z vyfabrikovaných dôvodov, je proamerický rovnako (ak nie viac) ako sú Tusk či Nawrocki v Poľsku.
Američania volebný puč a útok na jeho osobu kritizujú (Vance to pred rokom použil ako príklad v Mníchove), ale doteraz mu nijako zásadne nepomohli, pričom vplyv v Bukurešti majú. Americká základňa na pobreží Čierneho mora bude onedlho väčšia ako Ramstein, úspešne sa buduje ďalej. Američania Čierne more neopustia, aj keď Ukrajina uzná porážku vo vojne.
Iný príklad. Trump s grónskou kartou a svojím unilateralizmom oslabil NATO, ale Amerika má vybudované bilaterálne zmluvy a základne takmer so všetkými štátmi NATO, osobitne v štátoch východnej Európy, čiže oslabenie vplyvu Ameriky ani náhodou nehrozí. Yesmenov sú plné vojenské štáby.
Hoci s Trumpom na čele prešiel celý rok, Európa nenašla spôsob, ako na to reagovať. Ak teda nepovažujeme za reakciu čerstvý výrok nemeckého kancelára Merza, že Amerika to sama nezvládne a Európu potrebuje. Alebo jeho uistenie, že Európa dokáže Grónsko uchrániť pred Ruskom.
Tento text chce však poukázať na niečo iné, hlbšie. Európski politici hlavného prúdu reagujú na hlavný problém (nedostatok suverénnej politiky v Európe) tým, že robia ešte väčšie chyby. Osudom Európy sa stáva Ukrajina a to, čo nazývam kyjevský syndróm. Vysvetlím za chvíľu, najskôr krátky kontext.