Tento týždeň si pripomenieme 81. výročie konca druhej svetovej vojny. (Marker.sk)
Rok za rokom, ako plynie čas, už nežije takmer nikto, kto by najhoršiu z vojen zažil a pamätal si ju.
Ako vidíme, Trump oslabuje záväzky voči Európe, plánuje sťahovať vojakov z amerických základní a zároveň nemá silu, schopnosť alebo odhodlanie (alebo všetko spolu) skončiť vojnu na Ukrajine, takže táto vojna môže pokračovať. Stále pritom platí, že bez amerických spravodajských informácií by to možné nebolo.
Najnebezpečnejším procesom pre Európu v tomto čase, po porážke Orbána, je nielen to, že sa EÚ zapojí do vojny na strane Ukrajiny ešte intenzívnejšie, peniazmi aj zbraňami, ale že sa prehĺbi vojensko-politická integrácia s Ukrajinou, jej myslením, vojenskými cieľmi, a teda, že sa EÚ stane Antiruskom. Stále platí, že štáty EÚ majú ďaleko k tomu, aby sa zapojili do vojny aj so svojimi armádami, ale s výnimkou tohto rozmeru, zažívame zo strany európskych štátov nevídaný hazard.
Ten vidieť na tom, že Brusel a Berlín dokážu schvaľovať pôžičky na dlh, sú schopní pre potreby financovania Ukrajiny vytvoriť nový paralelný rozpočet EÚ, ale nedokážu rozmýšľať o tom, ako vojnu skončiť. O tom majú stále rozhodnúť Ukrajinci. Plánom je stále odradenie a zastavenie Rusov.