Krátky cestopis z návštevy mesta, kde sa nachádzajú pozostatky svätého Gorazda. (Marker.sk)
Vybrali sme sa s kamarátmi cez prvý júlový víkend do Albánska, navštíviť Tiranu a Berat, mesto, ktoré malo v dejinách štyri názvy a kde sa majú nachádzať ostatky sv. Gorazda a Angelára, žiakov Cyrila a Metoda. Osobitne nás zaujímal Gorazd, nástupca biskupa Metoda. Berat bol rímskym aj byzantským mestom, bulharským aj osmanským sídlom. Dnes je to albánsky poklad.
Albánsky štát na tom nie je dobre, osobitne to platí pre tamojších kresťanov,; čosi vám napovie, že dúfajú, že veci sa zlepšia, ak sa im podarí vstúpiť do EÚ. Albáncov žije v štáte niečo vyše dvoch miliónov, stovky tisíc emigrovali, kresťania odchádzajú vo väčšej miere ako moslimovia. Mimochodom, v Kosove (s ktorým momentálne zažívajú Albánci napätie) žijú ďalšie takmer dva milióny etnických Albáncov, okrem toho žijú aj v Macedónsku či na juhu Čiernej Hory okolo mesta Ulcinj.
Mzdy sú v Albánsku zhruba na úrovni 600 – 900 eur, dôchodky medzi 100 a 200 eur. Ceny v potravinách ako u nás, na trhu nižšie. Melóny za 20 centov na kilo, rajčiny pod euro, výborná káva stojí 50 centov. Je to Balkán s prvkami Blízkeho východu, chudobu vidieť všade, ale zároveň aj srdečnosť a pohostinnosť.
Albánsko má za sebou ťažkých sto rokov. Mal to byť prvý oficiálne ateistický štát, všetky kostoly sa ničili, búrali alebo menili na kultúrne domy. Tisíce ikon sa spaľovalo, veriaci boli prenasledovaní. Navštívili sme neslávne známy Dom listov, kde týrali politických nepriateľov. Dnes však stoja v Tirane nové chrámy: katolícky, pravoslávny aj najväčšia mešita na Balkáne. Mešita sa volá Namazga, dnu by sa malo zmestiť 8000 a vonku ďalších 2000 veriacich. Všetko je tu čisté, biele, vyzdobené, udržiavané, je to nová stavba so silnou klimatizáciou, robí veľký dojem. Vládna budova v jej tieni pôsobí presne opačne.
Veľká tiranská mešita Namazgah. Foto: autor
Teda, až na to, že pred vchodom do mešity žobrú deti s ešte menšími deťmi na rukách, do neskorého večera. Moslimovia sa zvyknú modliť aj na hlavnom námestí v centre Tirany, ľudia hovoria, že je to aktívne podporované zvonku, najmä z Turecka. Premiérovi Edi Ramovi, bývalému basketbalistovi, ktorý to tu všetko riadi a nosí sako s bielymi teniskami, sa však darí občas uraziť tureckého prezidneta Erdogana. V meste vidieť stále hodne mladých ľudí, islam viditeľne nemá veľký vplyv na obliekanie žien ani pitie alkoholu.