Sorosove programy podľa analytika Benza financovala na našom území v skutočnosti USAID. Otvára to niekoľko otázok. (Marker.sk)
„Ukáže sa, … že Edkiňania sú mierny a poddajný ľud, ktorý je ľahké vodiť za nos a ktorý ochotne obetuje zdravý rozum na oltár logiky, keď medzi nimi povstane filozof, ktorý si ich získa … tým, že ich presvedčí, že ich inštitúcie nie sú založené na najprísnejších princípoch mravnosti.“
Samuel Butler
Nevedel som odolať. Týmto mottom začína kniha Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia I., ktorú napísal Karl Popper, učiteľ Georgea Sorosa.
Soros sa k svojmu učiteľovi hlásil, sám napísal knihu s názvom, ktorá odkazuje na Poppera (Otvorená spoločnosť. Reforma globálneho kapitalizmu, 2001), rovnako na koncept otvorenej spoločnosti odkazujú názvy jeho inštitútov či nadácií, ktoré zakladal.
Vtip je v tom, že zatiaľ čo Popper ten citát z úvodu použil, aby sa voči nemu vo svojej knihe vymedzil, tak Soros sa podľa neho do veľkej miery správal.
Tým filozofom sa stal on sám.
Soros porušil celý rad téz, ku ktorým sa hlásil Popper. Používal rovnakú terminológiu, rovnaké názvy, ale viackrát niesli pozmenený až opačný obsah.
Vezmime si poslednú prednášku Karla Poppera, venoval sa v nej ohrozeniu demokracie, ktoré cítil: „Demokracia znamená kontrolu politickej moci. Taká je jej charakteristika. Preto by nemala v demokracii existovať žiadna nekontrolovaná politická moc,“ hovorí v závere Popper. Témou bola moc televízie a médií, ale pokojne ju môžeme čítať aj v širšom zmysle slova. Popper predsa riešil kontrolu politickej moci.
Sorosove pôsobenie napríklad na Slovensku počas Mečiarovej vlády tento účel napĺňalo. Ale len zdanlivo. Problém pritom nebol v prvej citovanej vete, ale v tej poslednej. Jeho aktivity podporovali ľudí a inštitúcie, ktoré kontrolovali moc na Slovensku, ale ako sa ukázalo neskôr, poslúžili inej nekontrolovanej moci. A to už je ťažšia téma ako rustikálny mečiarizmus. Hneď sa k tomu dostaneme.
Sorosov príbeh je dlhý a zaujímavý, tento rok oslávil 95 rokov. Zďaleka to však nie je čistý spor o liberalizmus a zápas za demokraciu. Soros nemal na svojej ceste spory iba s Viktorom Orbánom, predtým s Józsefom Antallom, u nás s Václavom Klausom, neskôr ďalšími. Téma by vydala na knihu, keďže by sa mohla rozrásť do ďalších oblastí. Soros sa, samozrejme, stal symbolom, ktorý bolo možné aj zneužívať ako súčasť politického boja. Robili tak Mečiar, Fico aj ďalší politici. Pravda, ktorá sa postupne odhaľuje, je však zaujímavejšia.
Keďže Soros je žid, jeho kritika občas privolávala obvinenia z antisemitizmu. Povedal by som, že občas právom, občas neprávom. Na Slovensku k tomu máme čo dodať, pomerne zaujímavé je napätie, ktoré mal s rodinou pána Sorosa už Rudolf Vrba, slovenský žid, ktorý ušiel z Auschwitzu a dostal sa do ťažkého sporu s vedením židovskej obce v Budapešti. Dozvuky týchto starých sporov nedávno ožili v izraelskej politike a týkali sa vnučky Rezső Kasztnera, ktorý si kedysi v Maďarsku dobre rozumel so Sorosovcami. O tom niekedy inokedy.
Predtým, než sa dostaneme k novým zisteniam Mikea Benza, je krátka predohra k téme. Stalo sa to niekedy krátko po zvolení Józsefa Antalla do úradu maďarského premiéra v máji 1990. Antall zostal v našej pamäti ako maďarský nacionalista, ktorý sa označil za premiéra všetkých Maďarov, aj tých, ktorí žijú za hranicami Maďarska, napríklad na Slovensku.