Zmráka sa, stmieva sa, k noci sa chýli.
Od hory, od lesa tak plače, kvíli…!
… Vyplniť nádeje nebolo sily …
Ivan Krasko
Pri sledovaní medzinárodných správ mi napadnú verše Ivana Kraska. Na tisíckilometrovom fronte na Ukrajine ruské sily pomaly, ale sústavne napredujú, ale ukrajinské rakety udierajú stále hlbšie do vnútra Ruska. Hormuzský prieliv zostáva uzavretý a protikladné americké vyhlásenia o jeho otvorení sa striedajú jedno za druhým. Do toho zaznievajú západné hlasy o dodávaní zbraní Ukrajine a o tom, kedy bude Západ pripravený bojovať proti Rusku; ruské hlasy v TV diskusiách požadujúce, aby bol Putin tvrdší na Západ, a napokon odhady na oboch stranách, kedy budú použité atómové zbrane v Európe.
Na začiatku terajšej otvorenej vojny na Ukrajine Henry Kissinger vyslovil odhad, že ak sa bojujúce strany nedokážu dohodnúť a zastaviť vojnu do troch mesiacov, potom sa im to už nepodarí. Bojujúce strany to dokázali. V marci 2022 podpísali v Istanbule dohodu o ukončení konfliktu. Hneď však priletel do Kyjeva vtedajší britský predseda vlády Boris Johnson, a Volodymyr Zelenskyj dohodu roztrhal. Vojna pokračuje. Blízky človek prezidenta Zelenského Kyrylo Budanov nedávno informoval, že súčasná Ukrajina (pod vládou Kyjeva?) má polovičný počet obyvateľov (26 miliónov) v porovnaní s predvojnovou Ukrajinou (51 miliónov). Na ukrajinské údery do vnútra Ruska Rusko odpovedá údermi na ukrajinskú energetiku, už sa bombarduje aj prístav v Odesse. Francúzsky šašo Macron sa chváli, aké sofistikované francúzske zbrane dodáva Paríž na Ukrajinu. Organizuje „koalíciu ochotných“ pre zásah na Ukrajine. Chvála Robertovi Ficovi, že Slovensko do koalície nepatrí. Vojaci „koalície ochotných“ sa majú cvičiť už čoskoro na území krajín susediacich s Ukrajinou. Dúfajme, že naša vláda im slovenské územie neposkytne.
Vyvstáva otázka: Je Západ ochotný riskovať atómovú vojnu v Európe, zničenie svojich miest pre Ukrajinu?
Súčasní západní lídri upadajú do rovnakého klamu ohľadom Ruska ako toľkí lídri v dejinách – poľská šľachta v 17. storočí, švédsky kráľ Karol XII. v 18. storočí, Napoleon v 19. storočí a naposledy Hitler v 20. storočí. Myslia si, že Rusko ľahko porazia, pretože Rusko je „Horná Volta s atómovými zbraňami“. Neprečítali dejepis o odsek ďalej, kde sa píše, že všetci, ktorí zaútočili na Rusko, boli porazení a zničili veľmocenské postavenie svojho štátu. Poľsko po útoku na Rusko mocensky klesalo, až bolo v 18. storočí rozdelené a na storočie zmizlo z mapy. Švédsko prijalo po útoku na Rusko neutralitu a radšej neviedlo žiadnu vojnu. Napoleon priviedol ruskú armádu do Paríža a Hitler obral Nemecko o rozsiahle územia na východe a nemecké menšiny na východe zanikli.
Európska únia si svojou protiruskou politikou koleduje o svoj zánik.
Ale otázka zostáva: prečo?
Západ by porážkou Ruska odstránil svojho geopolitického protivníka a na pár storočí by mohol existovať ako doteraz. Ako doteraz, čiže by nečelil vojenskému ohrozeniu a mohol by rozširovať svoje územie (pozri vyjadrenia Marca Rubia na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii 2026). Vojenské zabezpečenie a rozširovanie svojho územia znamenajú aj ekonomické využívanie na úkor druhých krajín. (V tejto súvislosti možno poukázať na názory českej ekonómky Ilony Švihlíkovej, ktorá považuje Washingtonský konsenzus za ekonomické pravidlá neokolonializmu.) Sú známe údaje o deficite štátnych rozpočtov USA a Francúzska nad 100 % HDP. Západné médiá priniesli zaujímavé údaje o účtovnom stave niektorých dôležitých finančných inštitúcií Západu. Napríklad Bank of America vedie na svojich účtoch majetok 75 biliónov amerických dolárov v derivátoch a „len“ 150 miliárd vlastného kapitálu. Pre istotu: bilión je tisíc miliárd. Finančný derivát je iluzórna hodnota, ktorá môže aj stúpnuť, ale môže aj prudko klesnúť. V takom prípade by sa 75 biliónov majetku banky premenilo na hodnotu papiera. Dokonca Deutsche Bank, kedysi symbol nemeckej serióznosti, má na účtoch 50 biliónov v derivátoch, čo je viac než jej skutočný majetok. Nepriaznivý pomer derivátov ku skutočnému majetku bánk sa ani neodvážim napísať.
Uzáver: V prípade víťaznej vojny s Ruskom by všetky tieto údaje prestali byť príťažou. A zatiaľ ťarchu vojny v životoch nesie iba Ukrajina.
Tieto účtovno-štatistické údaje vedú k nebezpečnému trendu v prebiehajúcej vojne na Ukrajine. Volodymyr Zelenskyj má záujem na predlžovaní vojny, pretože jej skončenie by pre neho v lepšom prípade znamenalo emigráciu a pokračovanie života ako terč pokusov o atentát. Predlžovanie vojny v tejto fáze znamená zapojiť do vojny ďalšie štáty.
Západní lídri to musia vedieť a napriek tomu mu dodávajú zbrane takmer bez obmedzenia. Čiže asi aj oni majú záujem. Prezident Putin bude musieť reagovať na stupňovanie ukrajinských útokov v ruskom vnútrozemí. Keby aj sám nechcel, vnútorný tlak v Rusku ho k tomu prinúti.
K materiálnym dôvodom sa pridávajú aj nemateriálne. Západ Rusku nerozumie. Vníma ho ako „Hornú Voltu s atómovými zbraňami“, hoci donedávna dopravu na Medzinárodnú vesmírnu stanicu bolo schopné zabezpečiť len Rusko. Na začiatku terajšej vojny na Ukrajine sa západní ministri predbiehali vo vystríhaní Ruska, aby nepoužilo atómové zbrane na Ukrajine. Každý čo len trochu rozhľadený znalec Ruska vie, že Rusko na Ukrajine nepoužije atómové zbrane. Ale proti západným rozdúchavačom vojny je to už na hrane a keby prišli na Ukrajinu západní vojaci, ruský vojak, ktorý by stlačil jadrový gombík, by dostal vyznamenanie.
Záver
Rusko zatiaľ nemôže urýchliť postup po zemi, viedol by k väčším stratám. Na druhej strane, vojnu len zo vzduchu nemožno vyhrať. Dôležitým medzníkom bude pád ukrajinskej obrany Slavjanska a Kramatorska; to sú posledné opevnené mestá – pevnosti Ukrajiny. Ruská armáda je od nich vzdialená asi 10 km. Ďalším medzníkom bude nejadrový úder na ciele mimo Ukrajiny, v štátoch NATO, odkiaľ dodávajú zbrane Ukrajine. Nasledovať bude úder taktickými jadrovými zbraňami na ciele v Európe. V ruských diskusiách sa ako poradie cieľov udávajú baltické štáty, Anglicko a Nemecko. Francúzsko sa chce dostať medzi ciele silou-mocou. Ak to nebude stačiť, zostáva sa len modliť. Za bielu civilizáciu.