V pondelok (6. 10.) denník SME uverejnil reakciu na moje články z cesty po Rusku. Osobitne denník upútala moja streľba z kalašnikova na vojenskom cvičisku neďaleko Mariupoľa.
Nuž, v denníku SME sa diskutuje, či existuje 72 rodov, alebo viac či menej, a podobné pikošky z učenia gender. Ja som rád využil príležitosť vyskúšať si, či ešte viem strieľať zo samopalu, čo ma učili pred 60 rokmi v československej armáde. Dobrý vojak Švejk povedal, že každý blbne svojím spôsobom.
Samopal už nedržím tak pevne ako vtedy. Ciele sme mali na vzdialenosť 20, 50 a 100 metrov. Nestrieľali sme súťažne, ale z hrubého porovnania vyplýva, že najlepší bol náš americký kolega. Tvrdil, že v americkej armáde neslúžil, ale mám pochybnosti.
Samopal kalašnikov je najrozšírenejší samopal na svete. Vyvinul ho sovietsky vojak Michail Timofejevič Kalašnikov. Bojoval vo vojne a počas liečenia zranenia a rekonvalescencie začal na základe praktických vojnových skúseností vyvíjať nový samopal. Priemyselná výroba odštartovala až po skončení vojny, nasledovalo ďalšie zdokonaľovanie. Názov sa rozkríkol po svete počas vietnamskej vojny na prelome 60. a 70. rokov. Reklamu mu robili americkí vojaci bojujúci vo Vietname. V boji v džungli natoľko predčil americké samopaly, že americkí vojaci brali padlým vietnamským vojakom či partizánom kalašniky a používali ich, pokiaľ mali strelivo. Mali sme tu vtedy delegáciu študentov zo Západného Nemecka. Zaviedol som ich na Devín a práve vtedy išiel okolo gazík s našou pohraničnou hliadkou. Pohraničníci mali na chrbtoch kalašniky a videl som na vlastné oči, ako nemeckí študenti gúľali očami a vypytovali sa. Kalašnikov si svoje prvenstvo udržiava.
Cesta po Rusku ma priviedla do blízkosti reálnej, súčasnej vojny a ľudí, ktorí cez ňu prešli alebo prechádzajú. Videl som na nich, ako sú pre nich dôležité kalašniky, ale aj odhodlanie, aby ich do vojny nemohol hnať niekto iný. Z ich skúsenosti a odhodlania sa treba poučiť.