Situácia vo svete sa akosi vyostruje. Pozrime sa, ako zostrenú situáciu reflektujú v ruských médiách.
Už viac rokov vysiela Prvý kanál ruskej televízie diskusnú reláciu o zahraničnej politike Boľšaja igra. V minulých dňoch opäť vystúpil profesor Sergej Karaganov, čestný predseda Rady pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku a dlhoročný propagátor, aby Rusko presunulo ťažisko svojej štátnosti z európskej časti do ázijskej. Karaganov, ktorého už mnohí v Rusku odpisovali, asi pred tromi rokmi navrhol zmäkčenie ruskej jadrovej doktríny. Išlo o to, aby prezident Ruskej federácie mal voľnejšie ruky pri rozhodovaní o použití ruských jadrových zbraní. V ruských médiách sa najskôr ozvala väčšina nesúhlasných hlasov, ale po vyostrení situácie okolo Ruska, v novembri 2024 prezident Putin novú doktrínu podpísal. Po zvolení nového amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho spochybňujúcich vyjadreniach o NATO, začali sa bojachtivo vyjadrovať niektorí (západo)európski lídri. Karaganov dostal otázku v Boľšoj igre, ako by malo Rusko reagovať na ich reči. Karaganov odpovedal, že Európe treba „slomať chrebet“, zlomiť chrbát. V poslednom vystúpení v Boľšoj igre (29. mája) Karaganov svoje stanovisko pritvrdil. Povedal, že Európa je zdrojom všetkého zla. Od nej pochádza kolonializmus, fašizmus, nerovné ekonomické vzťahy. Rusko by malo vystupovať ofenzívnejšie, nečakať na nový balík sankcií, ale samo vyhlásiť sankcie, ktoré sú pre Rusko výhodné. Európske elity sú nevzdelané, chcú si len uchovať svoje pozície, a to ich vedie do vojny proti Rusku. Nevidia, čo to bude pre nich znamenať. Na najbližšiu príležitosť by malo Rusko odpovedať Orešnikom. Ak Európa vyvolá vojnu, európske mestá budú zničené. Treba poznamenať, že Karaganovove názory majú v Rusku vysokú váhu.
Americký ekonóm Jeffrey Sachs, profesor na Kolumbijskej univerzite v New Yorku v rovnakej televízii upozornil, že noviny New York Times pred pár dňami uverejnili redakčný komentár, že NATO sa asi nebude rozširovať. Povedal tiež, že Spojené štáty nebudú vydávať peniaze na vojnu na Ukrajine. Podľa Sachsa nový nemecký kancelár Merz koná šokujúco. Po zvolení mal medzi prvými zavolať prezidentovi Putinovi a hovoriť o vzájomných vzťahoch, Merz postupuje opačne. Ak bude takto pokračovať, Nemecko čaká prísny trest.
Poznámka k Jeffreymu Sachsovi. Začiatkom 90. rokov pôsobil ako ekonomický poradca vo viacerých východoeurópskych krajinách, medzi inými v Rusku a v Poľsku. Bola ponuka aj na jeho pôsobenie na Slovensku, ale v Bratislave sa nestretla s porozumením.
Situácia sa osobitne vyostruje okolo Kaliningradu. Nemecko posiela do susednej Litvy päťtisíc vojakov, okolo Kaliningradu sa budujú tankové opevnenia. Ruskí vojenskí odborníci ich vyhodnocujú nie ako obranné, ale ako prípravu na útok. Andrej Klincevič, riaditeľ Centra pre štúdium vojenských a politických konfliktov v Moskve sa vyjadril v Komsomoľskej pravde, že v nebezpečí je Suwalský koridor, úzky pás územia, dlhý asi 50 km, pozemný koridor medzi Kaliningradom a Bieloruskom. Pozemná doprava cez tento koridor do Kaliningradu je zabezpečená medzinárodnou zmluvou. Ak by NATO porušilo zmluvu a pokúsilo sa prerušiť koridor, Rusko by obnovilo koridor aj za cenu použitia jadrových zbraní. Tie sa už nachádzajú v Bielorusku. V takom prípade by utrpela Litva a možno aj Poľsko a, keby sa zamiešalo NATO, vypukla by vojna medzi Ruskom a NATO.
Moderátor Boľšoj igry Dmitrij Sajms začal ako sovietsky disident. V 70. rokoch sa vysťahoval do USA, tam pôsobil ako vedúci nevládnej organizácie pre politické konzultácie, po vypuknutí vojny na Ukrajine sa vrátil do Moskvy ako ruský vlastenec. Hovoril o posledných ukrajinských dronoch, ktoré vrazili do obytného domu na Vernadského triede, blízko Lomonosovovej univerzity, na okraji centrálnej časti Moskvy. V dronoch vidí nemecké prsty a Rusi sú na nemecké zbrane v Rusku a proti Rusku zvlášť alergickí. Filmový režisér Karen Šachnazarov vyhlásil, že po tom, čo Nemci v Rusku urobili za vojny, nemajú vôbec právo dvíhať proti Rusku zbrane, rovnako proti Izraelu.
V ruských médiách je skôr tlak na prezidenta Putina, aby bol tvrdší na Ukrajinu a Západ. Médiá pravdepodobne verne reprodukujú nálady vo verejnosti. Objavujú sa domnienky, že nemecké rakety Taurus už sú na Ukrajine a, keď teraz Merz zrušil obmedzenie na ich dolet na ruské územie, je len otázka času, kedy prvá raketa Taurus zaletí do Ruska. Potom prezident Putin bude musieť povoliť generálom, aby vykonali odplatu. Odplata by mala odstrašiť Nemcov, aby druhýkrát strieľali na Rusko.
S odplatou majú však Rusi problém. Akokoľvek, ale pre Rusko je v Amerike stále výhodnejší Donald Trump ako niekto iný. V zápase s americkým deep state je však Trumpova pozícia krehká a tvrdá ruská odplata by v Amerike posilnila odporcov Trumpa. Počúvame už vyjadrenia parížskeho Emmanuela Macrona, že Trumpova odpoveď Rusku, ak by nesúhlasilo s bezpodmienečným prímerím (pri pokračujúcom vyzbrojovaní Ukrajiny) bude Trumpov skúšobný kameň. Vladimír Zelenskyj a západné kvarteto ochotných – Macron, Merz, Starmer a Tusk – sa snažia o návrat Trumpa do bojovného NATO cestou provokácií proti Rusku. Ruská odpoveď na prvý let rakety z Ukrajiny na Rusko dá odpoveď na mnohé. Aj pre nás. Západná Európa tlačí Rusko do okamžitého prímeria, ale Američania vo všetkých doterajších väčších vojnách síce rokovali o ukončení vojny alebo aspoň o prímerí, ale pokračovali v bombardovaní alebo pozemných bojoch až do podpisu dohody – v Kórejskej vojne (1950 – 53), vo Vietnamskej vojne (1968 – 73), pri bombardovaní Juhoslávie od 24. marca 1999 do 10. júna 1999. Západ si už musí zvyknúť, že nie je pánom sveta ako v minulosti.
Na ruských diskusiách o vojne je sympatické, že aj keď jednotliví účastníci majú – mierne – odlišný názor od vedenia štátu, vždy zdôraznia, že verchovnyj glavnokomandujuščij má plnú právomoc, on rozhoduje, on rozhoduje na základe plných informácií, ktoré má len on a jeho rozhodnutia rešpektujú. Porovnajme to s našimi vnútropolitickými polemikami.
Vojna na Ukrajine už prekročila rámec regionálneho konfliktu. Po jej skončení bude organizácia sveta iná než teraz. Pred Slovenskom aj pred Európou stojí veľká výzva.